Možno to poznáte a možno nie..? máte na stolíku niekoľko rozčítaných kníh a lákajú Vás ďalšie. Deň má len 24 hodín a priorít je vždy veľa.
Jednoducho sú veci, ktoré sú priority A a potom to ostatné vypĺňame tým, čo nás posúva alebo teší 🙂 Nejdem tu mudrovať o časovom manažmente, nie som v ňom expert a čas mi dokáže uplynúť v mojich „FLOW“ stavoch rýchlejšie, ako by som chcela. Mám chuť Vás motivovať pre inú tému a tou je dôslednosť.
Už dlhšie sledujem, že nedoťahovanie vecí a ukončovanie rozbehnutých procesov je jedna z najväčších výziev ľudí okolo mňa. A tí, ktorí milujú mnohoznačnosť (vitajte v klube :)) – pre tých to môže byť ešte intenzívnejšia osobná téma. Ja som si dala počas decembra a januára vlastnú výzvu a to som si splnila – dočítať rozčítané knihy, ktoré súvisia s mojou prácou, ale nie sú len o tímoch a manažérskych oblastiach. Bohatosť a diverzita podnetov nám totiž dáva priestor na kreativitu viac, ako sa domnievame.
Vrátiť sa k niečomu, byť dôsledný to nie je vždy úplne populárne a jednoduché, ale keď to dáte – je to silný podnet aj do iných oblastí. Tá bodka za vetou má tiež svoj dôležitý význam.
Rada sa s Vami podelím o inšpirácie v týchto 3 knihách, ktoré mi znova raz poskytli nový rozmer.
Pozornost: Skrytá cesta k dokonalosti – Daniel Goleman
Kniha, ktorú som si vybrala na základe vzniknutej potreby. Nielen mojej vlastnej, ale aj zážitku z jednej diskusie o nevnímaní ostatných. Pod povrchom témy nevnímania je totiž v hĺbke podstaty skrytá hrozba presunu života do digitálneho sveta, sociálnych sietí a mailov, ktoré nás vytrhávajú z toho bežného, reálneho života. Daniel Goleman, autor uznávaného titulu o Emočnej inteligencii bol pre mňa zárukou dobrého zdroja.
Neustále narastajúci dopyt po interakcii s digitálnym svetom má svoje prvé obete. Téma efektivity a pre niektorých aj prokrastinácie je téma v súčasnosti veľa vyžadovaná aj v rozvojových oblastiach. V mobiloch máme „celý život“… ale mobil, ktorý držíme v ruke častejšie ako pohár vody môže byť aj neskutočnou pascou, v ktorej sa veľa ľudí stratí a uprednostní ho pred kontaktom so svetom. Vyrušovanie notifikáciami a novodobé závislosti sú veľká téma a nielen u pubertálných, či adolescentných detí. Udržanie pozornosti už vyžaduje tréning. Goleman odkazuje vo svojej knihe na 3 druhy skrytého faktoru efektivity pomocou tréningu pozornosti:
- Pozornosť zameraná dovnútra, na vlastné prežívanie
- Pozornosť zameraná von, na blízke okolie a ľudí
- Pozornosť zameraná na širšie súvislosti a systémy
Ak hľadáte zaujímavý zdroj plný informácií (upozorňujem nielen pozitívnych) o tom, ako strácame pozornosť, ale zároveň ako si ju udržať – je to výborný titul. Ako posilňovať tento „mentálny sval“, ale ako tiež tak získať lepšiu kontrolu nad vlastným životom – odporúčam. Obsahuje veľa zaujímavých informácií a zdrojov, ako skúmať vlastnú všimavosť a tiež, aký môže mať sústredenosť vplyv na sebauvedomenie a dokonca fyziológiu. Obsahuje zároveň zvlášť kapitoly pre lídrov, veľa prínosných príkladov ako z bežného života, tak z biznisového sveta. Obsahuje tiež odporúčania, ktoré môžu zmeniť vašu úroveň sebauvedomenia v tak náročnej dobe plnej rušivých vplyvov. Mne pomohla hlavne v tom, že keď robím akúkoľvek činnosť, trénujem sa, aby som vypustila všetko ostatné a sústredila sa len na to, čo práve riešim celým svojím ja. Všetkými zmyslami sa snažím byť pri človeku, s ktorým práve som a v kontakte s ľuďmi napr. pri koučingu som výrazne efektívnejšia vo vnímaní. Nedarí sa mi to vždy a všade, ale kniha mi pomohla so sebakontrolou a uvedomením sa v bežných činnostiach dňa.
Dôsledok tohto javu je v mojom živote napr. aj to, že odložím telefón a neriešim ho nejaký čas, (preto sa mi sem tam nedovoláte) alebo ho mám často na tiché zvonenie. Takže preto ho často neviem nájsť…
Tom Vanderbilt: Mohlo by se Vám také líbit / vkus v době neomezeného výběru
Kniha, po ktorej som siahla, lebo som bola prekvapená s akou veľkou zľavou sa predávala. „No nekup to, když je to tak levné?:)“ čiže príjemný motív pre tak príznačný titul, no nie? Niekde som si zbežne prečítala, že je v nej veľa zaujímavých informácií z neurovedy a oblasti behaviorálnej ekonomiky, ale rozmýšľala som nad tým, čo je za tým, že sa predáva s tak výraznou zľavou. Cez prvé kapitoly som sa potrebovala trocha prehrýzť a nie je to také „čitania chtivé“ ako taký Dan Ariely. Napriek tomu som si uvedomila, že ma jeho vnímanie tematiky výberu ovplyvňuje. Na začiatku som ju čítala na dovolenke a uvedomovala som si intenzívnejšie silný vplyv marketingu, vplyv odporúčaní na preferovaných weboch a zároveň mi dochádzalo, že za tým všetkým je predsa len stále tá mocná sila emócie, ktorú sú schopné vytvoriť tzv. „mienkotvorné zdroje alebo ľudia“.
V knihe sú pekne rozobrané pasce v podobe obľúbenosti a neobľúbenosti a často nepochopenia dôvodov, prečo to tak máme. Chyby rozhodnutí kvôli ponúknutým kategóriám, vplyvy na výber z dôvodu kvantity hodnotení, ktoré nám dávajú pocit racionálneho vplyvu na výber. A tak som sa na sebe aj vďaka tejto knihe pobavila kvôli tvrdeniam, keď som niečo preferovala alebo nepreferovala. Kniha poskytuje príležitosť sa zasmiať nad vlastnou chybovosťou v rozhodovaní a vplyvom emócií vo veľa aspektoch nášho života. Obzvlášť ma potešili pasáže o trénovaní rozlišovacích schopností v dobre vytvorených podmienkach, o voľbe, ktoré robia deti a autor si ma tiež získal analógiou so zvieracou ríšou, ktorú mám rada. Týchto príkladov v porovnaní s tými, ktoré sú čerpané z amerických univerzít je síce pomenej, ale napriek tomu sa mi viac páčili komentáre autora, ako len sumár dát, ktoré niekto v rámci platného prieskumu vyhodnotil.
Potvrdila som si zase raz, že nie je ťažké človeku „rozhodiť sandál“ keď sa pohráte s emóciou, ktorá má na naše rozhodovanie tak intenzívny vplyv. Dozrievanie v tejto téme aj prostredníctvom tejto knihy chápem ako významnú ľudskú potrebu učenia sa o sebe v „dobe neobmedzeného výberu.“
Zároveň som si viac krát pri čítaní tejto knihy spomenula na kvalitu zdroja od Daniela Kahnemana, ktorý svetu sprostredkoval teóriu myslenia v Systéme 1 a Systéme 2. (Rýchle a pomalé myslenie). Takže koľko krát sme ukotvení v myslení Systému 1 a ani nám to nedochádza? Tak aj táto kniha to vie celkom príjemne pripomenúť.
Ingrid Feteel Lee: Joyful – The Surprising Power of Ordinary Things to Create Extraordinary Happiness
Kniha, ktorú som si zvolila, lebo pracujeme v tímoch na niektorých nových cvičeniach, ktoré ľuďom prinášajú radosť a tiež sa zaoberám viac tematikou projekcií, farieb a hlavne vplyvu pozitívnych emócií na náš život aj vplyvom prostredia, v ktorom žijeme.
Kniha sprostredkúva zaujímavý pohľad na vplyv pestrosti na náš život a pracuje s poznatkami neurovedy a psychológie s vplyvom farieb, symbolov a preferovaných zážitkov. Veľká väčšina ľudí nezávisle na profesii, náboženstve alebo sociálnom prostredí jednotne niečo vyhodnocuje ako obľúbené a preferované alebo nepreferované. Autorka ma v knihe viac krát dostala pomenovaním pozitívne fungujúcich vplyvov situácií a zážitkov, ktoré sú tu prítomné a máme ich ako ľudia vo veľkej miere spoločné. Prečo napr. všetci žasneme nad dúhou, prečo prevažná väčšina ľudí označí veľa kvetov za pekné, prečo si deti ešte v útlom veku vyberajú intuitívne pestré farby a prečo je čierno – biela a šedá riziková pre rozvoj kreativity? Tiež ma príjemne prekvapila úvahami o tom, prečo ľudia túžia mať viac ako potrebujú – aký význam dala doba luxusu a hojnosti.
Čítala som to dlhšie, lebo angličtina…? a nemám tak náročný slovník v takej top forme, ale brala som to ako výzvu a pomocou slovníka som sa s radosťou vracala ku každej kapitole. Možno preto, lebo téma hier, kúzla, hojnosti, svetla a iných krásne spracovaných tém ma lákala o niečo viac, ako len témy racionality a efektivity, ktoré som v tej dobe veľa v pracovnom prostredí stretávala. Tento titul mi poskytol okrem obohatenia aj rovnováhu v témach, ktoré som v tom čase potrebovala. Náročnejšie, ale odporúčam každej duši, ktorá pracuje aj s vizualizáciami a tým, ktorí tušia, či vedia, že pestrosť v živote je viac ako len rozmanitosť farieb a že svetlo je pre život takmer rovnako dôležité ako napr. voda a je veľa spájané so šťastím.
Inak čaká má ďalšia výzva – tieto krásne tituly na mojom nočnom stolíku majú stále niekde v strede knihy záložky. Dávam do pozornosti, lebo sú inšpiratívne:
- Dan Newby a Lucy Nuňez – The Unopened Gift – A Primer in emotional Literacy / inšpiratívne pre ľudí, ktorí sa zaoberajú emóciami
- Daniel H. Pink – Kdy / inšpiratívne pre ľudí, ktorí riešia v živote a v biznise otázku správneho načasovania
Takže čo? Je niekde vo Vás skrytá chuť a motív vrátiť sa k nedočítaným knihám? Knihy Vás samozrejme musia baviť… avšak pozitívne fungujúca výzva v dočítaní kníh nás môže učiť aj niečomu inému.
Keď sa nám podarí „doťahovanie“ v takomto jednoduchom kroku, môže nás to učiť byť dôslední aj v iných oblastiach života. Napr. vo vzťahu k vlastným, životným návykom alebo vo vyčistení vzťahov a to ako viete je výborná časová a životná investícia!
Veľa šťastia!
Najnovšie komentáre