[et_social_follow icon_style="slide" icon_shape="rounded" icons_location="top" col_number="auto" counts="true" counts_num="0" total="true" outer_color="dark" network_names="true"]

„like či dislike“…? follow alebo unfollow, Interakcia alebo bez reakcie?

Mozog človeka má neuveriteľnú diverzitu voľby a zároveň nám mozog robí trocha neporiadok v preferenciách voľby. Chceme niekam patriť a zároveň tiež vynikať! Využívanie sociálnych sietí je toho príkladom. Tímové workshopy a diskusie nám ukazujú, čo všetko je v súčasnosti užitočné a čo naopak vytvára aj riziko v používaní sociálnych sietí.

Krátko k tým užitočným: Pracovné platformy sociálnych sietí, ktoré napomáhajú k spolupráci: napr.

  • Slack je náhrada za e-maily a používa sa ako zberné, prehľadné miesto na informácie. Vďaka prehľadnosti má celý tím možnosť mať prístup k prehľadu dát, projektov a reakcií kolegov.
  • Trello – alternatíva k Slacku, sprehľadňuje úlohy, činnosti, posuny, rozpracovanie jednotlivých úloh za jednotlivých členov tímu alebo v jednotlivých projektoch
  • Social report – je to ako keby „managment dashbord“ platforma, na ktorej sa monitorujú reporty, analýzy, plány a postupy v projektoch atď.
  • Mnoho iných „vnútorných sociálnych sietí“ medzi zamestnancami firmy vyhotovované / upravované na mieru pre účely danej spoločnosti a iné.
Verejné sociálne siete nám sčasti ovplyvňujú vzťahy v tímoch, či sa nám to páči alebo nepáči… Prečo?

Niekoľko príkladov zo života a z praxe sprostredkujem v tomto blogu. 

V tímových diskusiách sa ukazuje, že príčiny emočných prejavov na sociálnych sieťach majú výrazný vplyv na skrytú dynamiku v tímoch. V diskusiách nám to dáva zabrať dešifrovať, čo je za tým, že ľudia komunikujú menej a vytvárajú si veľa domnienok. Najťažšie je to identifikovať, lebo nikomu sa nechce verejne priznať – vidím, ako funguješ a komunikuješ na sociálnych sieťach a do akej miery ma vnímaš a do akej nie. Nechala som preto v niekoľkých skupinách anonymne sa vyjadriť k téme: do akej miery má vnímanie ľudí v tíme na sociálnych sieťach vplyv na naše vzťahy.

Podnietili ma k tomu 2 zážitky:

  • negatívny dopad na vzťahy, keď si 2 členovia tímu uvedomili pri fotografii na Instagrame s názvom „Tímovačka“ že tam chýbajú a ani neboli prizvaní
  • verejné, nie najšťastnejšie komenty jedného teambuildingu na tímových fotografiách na Facebooku kolegami – a dodatočná diskusia sa niesla v duchu ktorí boli „otagovaní“ a ktorí neboli a vznikla nám diskusia, prečo týchto áno a prečo týchto nie?
Výsledky krátkeho dotazníku, ku ktorým som sa dopracovala:

(nie 0 po 100% áno)

  1. vnímanie reakcií, ich zapojenosť alebo nezapojenosť kolegov z tímu na sociálnych sieťach majú vplyv na našu spoluprácu (47 % zo 100%)
  2. svojím reagovaním alebo nereagovaním na sociálnych sieťach k tímovým akciám a kolegom vyjadrujem blízkosť a vzťah ku kolegom v tíme (63% zo 100%)
  3. reakcie na sociálnych sieťach ovplyvnili naše tímové vzťahy ( 86% zo 100%)

Ak by sme pátrali intenzívnejšie ďalej (čo časom aj urobíme 😉) tak nám tieto preferencie názorov ukazujú, že reakcie na sociálnych sieťach majú vplyvy na vzťahy, zároveň tým ukazujú príslušnosť alebo nepríslušnosť k tímu alebo k nejakej komunite. Tento zážitok nám dal tiež poznanie, že verejne sa ľuďom o tom nechce veľa hovoriť, nechce sa im priznávať, koľko, koho a čo „sledujú- vnímajú“ a aký to má potom dosah na to, ako sa spolu majú. Napriek tomu sme tým konfrontovaní.  Samozrejme je tu aj veľká skupina ľudí, ktorí to neriešia vôbec a nepotrebujú reagovať na nič, to je tiež forma vyjadrenia názoru. V jednom tíme najviac pobavila reakcia kolegu, ktorého majú v tíme všetci radi práve kvôli jeho otvorenosti v komunikácii: „Som iba sliedič, a som tiež nereagovač, ale netvárim sa, že to tak nie je! Len nemám vôbec potrebu zdieľať nič ani zo súkromia, ani z pracovného života.“ 

Čo nám to teda ukazuje a čo s tým?

Neexistujú žiadne overené patenty, ktoré by vedeli vyriešiť zrelosť alebo nezrelosť komunikácie a vzťahov medzi ľuďmi.  Vyjasňovanie zväčša eliminuje domnienky. Menej riešiť potreby iných, ale vedieť rozumieť svojim potrebám je overená cesta k emočnej zrelosti. A už keď tu tie sociálne siete máme, tak by bolo skvelé, keby nám hlavne slúžili, menej nás ohrozovali. Aj tomuto dávame v tímových diskusiách priestor a pracujeme na tom, aby si ľudia viac rozumeli aj bez smartfónu v ruke.

Ľubica Takáčová