Vďačnosť

„Znieš ako Oprah a my tu predsa len nie sme v Amerike“ – zaznelo od jedného z účastníkov, s ktorými som sa aj veľa zasmiala, ale až potom, čo sme riešili ich nával negativity a kriticizmu. „Nestrieľajme do vlastných radov, ale predsa len… nie je tak trocha téma vďačnosti na Slovensku ľahko bagatelizovaná alebo inak vysvetľovaná, ako by si skutočne zaslúžila?“ bol komentár ďalšieho účastníka skupiny. Pozrime sa teda spoločne, ako to v tých našich životoch alebo aj firemných svetoch s témou vďačnosti je.

Je vďačnosť jedna z najcennejších emócií, akú môžeme zažívať? Čo nás k tejto diskusii doviedlo? Dovolím si prezradiť až v závere.

V spleti emócií, ktoré s nami hýbu a ktoré v našom živote vytvárajú veľa pozitívneho, ale aj otázneho je emócia vďačnosti hodná veľkej pozornosti. Blížiace sa Vianoce nás často nútia zamyslieť sa, čo všetko uzatvárame, čo týmto rokom končí a čo nové ďalším začína. Ako ten čas rýchlo beží. Často v diskusiách počujete, veď bol ešte len marec alebo ešte sme sa len vrátili
z dovolenky… a už sú tu Vianoce. Nestihli sme ten projekt ani poriadne rozbehnúť a už ho uzatvárame… Kričiaca zelená postavička v telke nás upozorňuje, že nakupovať darčeky môžeme v pohodlí domova už počas „Black Friday“. A aj keď nám tento skvelý výmysel upozorňovania na predvianočný chaos príde v polovici novembra viac ako chorý, predsa nás to zastaví a uvedomíme si,  ktorá fáza roku nastáva. Čo ešte musíme stihnúť, aby sme si mohli vydýchnuť, zastaviť sa, zrekapitulovať alebo jednoducho len vypnúť.  Plánovanie, nastavovanie cieľov, neustála snaha o zlepšovanie a závod, ktorý  dávame o chlp alebo aj nedávame je trocha viac spopularizovaný ako pozeranie sa späť. Pritom práve pohľad späť je dokonca v budúcom pláne nevyhnutná podmienka. 

A tak si to pre tento moment dajme retrospektívne bez množstva ligotavých darčekových tašiek a baliaceho papiera. 

Urobme si, ako by povedali šikovní a múdri lídri – revíziu dosiahnutých cieľov, sumarizáciu osobných alebo pracovných výziev stanovených na začiatku roka alebo len jednoducho – dovoľme si spomalenie a pozrime sa na cestu, ktorú sme v tomto roku prešli. Oslavy v cieľových rovinkách nám často poskytujú niekoľko obrazov. Jeden z nich je, že zistíme, že sa nám darí a tešíme sa z toho. Niektoré nás nútia skôr rozmýšľať, čo máme robiť lepšie a ako by sme to mohli ešte zdokonaliť alebo aj celkovo žiť inak. 

Vzácne uvedomenia spojené s témou vďačnosti sa nám možno dejú počas oddychových páuz niekde v priebehu našich ubehaných životov. Zväčša to býva  niekde okolo narodenín, dovoleniek a v tom smutnejšom prípade okolo dušičiek alebo keď sa okolo nás
niečo náročné deje… a toho na Slovensku bolo ku koncu roku bohužiaľ viac než dosť. 

Koľko a s akou emóciou to v skutočnosti robíme? Koľko sa vieme obzrieť späť s pokojom v duši a rovnováhou v tele? Koľko sa nám dostaví ten neuveriteľne hrejivý pocit… že ono je to celé vlastne v mojom živote veľmi fajn. Alebo v nás prepukne radosť a hrdosť z toho, kam sa nám podarili naše životy posunúť. Čo všetko sme sa po ceste za novými snami naučili o sebe, o tých ostatných, o svete. Nielen to hmotné, čo sme dosiahli nás robí bohatých. Už ste to niekde počuli…? Žeby fakt od tých amerických motivátorov? A možno ani nie, možno to boli práve naše babky a prababky, ktoré nás učili sa stíšiť, v niektorých prípadoch pomodliť, ale predovšetkým s veľkou pokorou v duši poďakovať. Pripomeňme si ich cenné poznania. 

Za čo všetko môžeme byť vďační?

• Zdravie  – Koľko sme vďační nášmu telu, že nám pomáha všetko náročné zvládnuť a koľko sa o naše telo staráme? Každým akýmkoľvek malým krokom k upevneniu nášho zdravia prejavujeme svojmu fyzickému telu vďačnosť. Za to, že to s nami dáva, v dobrom aj v zlomJ Že ho neprevalcujeme mysľou a nastavením, ale že ho sem tam vypočujeme a dovolíme si kvôli zdraviu aj zmeniť plány. Čo sme pre naše telo dnes urobili? Ak nás niečo tento rok potrápilo, čo sme si pri chorobe uvedomili? Verím, že na ťažkosti spojené so zdravím si už len matne spomeniete a poviete si, aké skvelé, že je všetko zase raz v poriadku. Starajme sa o naše zdravie s vďačnosťou, ktorú si zaslúži.

• Psychika – Čo všetko sme tento rok robili pre to, aby bol náš život v rovnováhe? Ako sme o svojom živote tento rok uvažovali? Ako sme sa počas roka najčastejšie cítili? Ako sme sa mali? Čo robíme preto, aby bolo v našom živote viac radosti, ako starostí? A keď si v roku 2020 spomenieme na rok 2019, čo pocítime ako prvé?
  Aj minimálna známka spokojnosti, lásky, humoru alebo pokory nám určite viac pristane ako účasť na nejakom „sťažovacom krúžku“. Čistá myseľ a pokojný spánok je záruka kvalitného života, nech to znie akokoľvek pateticky.

• Vzťahy – Za koho sme najviac vo svojom živote vďační? Čo si myslíte, kto je vďační za Vás a prečo? Čo nám pomohlo tento rok dať do poriadku vzťahy? Ako zdravé a prospešné máme vzťahy? A čo môžeme urobiť preto, aby boli v tom ďalšom roku ešte radostnejšie a kvalitnejšie? Každý človek v nás zanechá nejakú pečať. Tak, ako vy zanechávate pečať v živote tých, ktorí stretli Vás. Či budú naše vzťahy sprevádzané spokojnosťou alebo trpkosťou je len v našich rukách. Či máme vzťahy radostné alebo bolestné je na našom rozhodnutí a spočíva v našom konaní.

• Rodina – Koľko krát sme tento rok objali tých najbližších a povedali im, ako veľa ich ľúbime? Koho z rodiny sme ako často pochválili? Komu sme poďakovali za to, že je? Koho sme s radosťou prekvapili niečím nečakaným? Kto z rodiny je pre nás ďaleko a napriek tomu stále blízko? Koho v rodine sme tento rok nečakane navštívili? Na koho sme si zo vzdialenejšej rodiny spomenuli a prečo?
  Ak sa máte s kým zasmiať nad rodinným albumom bez toho, aby ste museli len spomínať, máte veľké bohatstvo. Ako všetci vieme, nie je samozrejmosťou. Čas  a niekedy bohužiaľ aj čudné náhody zvyknú rozohrať šachové partie, ktorá majú rôznorodé konce.. nemusia byť vždy len šťastné. Pestujme aj v tomto smere malé alebo aj veľké emocionálne víťazstvá. Ideálne bez toho, aby sme museli čokoľvek ľutovať alebo naprávať.

• Priatelia – Na koho z priateľov sme tento rok najviac mysleli? S kým sme sa najviac stretávali? S kým trávime voľný čas plný zdieľania a humoru? Za koho číslo v rýchlej voľbe sme najviac vďační? Kto je vďační za nás? Čo myslíte? A prečo tomu tak je? Ak sme v tomto roku aspoň raz bez veľkého úvodu spustili celú plejádu všetkého, čo dušu bolí a napriek tomu sme boli bezpodmienečne prijatí a vypočutí, máme určite dôvod na úsmev, ktorý si naši priatelia zaslúžia. Náš úsmev alebo objatie bude pre nich možno príjemné, budúce privítanie. Je úplne jedno, či na konci tohto alebo na začiatok budúceho roka.

• Rozvoj – Čo všetko nás ľudia v našom okolí tento rok naučili? Čo sa ostatní naučili od nás? Čo sme sa chceli alebo sme sa museli naučiť bez toho, aby sme si o nejakú náročnú lekciu požiadali? Čo nás najviac tento rok zastavilo a uvedomili sme si hodnotu života? Ak sa máme chuť a ochotu stále niečo učiť, náš život bude stále bohatší.  O uvedomenie, o dozrievanie, o pestrosť. Ja sa rada učím preto, lebo som stále zvedavá. Dobrodružstvo a zvedavosť na ceste odhaľovania nového má veľkú hodnotu. Mení to postoj k životu samotnému.

Prečítajte si aj ďalšie zaujímavé články, ktoré vyšli v časopise Moja psychológia alebo u nás na blogu.

Bez veľkého pátosu, vďačnosť je jednoducho jedna z najcennejších emócií, ktorou ľudia disponujú. Je úplne jedno, či si požičiame myšlienku už od spomínanej Oprah Winfrey (Buďte vďační, je to spôsob, ako získavať viac. Pokiaľ budete stále hovoriť, čo Vám chýba, nikdy nebudete mať dosť!)  alebo Budhu (O čo viac žijete v stave vďačnosti, o to viac si pritiahnete veci, za ktoré môžete byť vďační!), stále nám všetky tie krásne myšlienky pripomínajú, že pozerať sa na to, čo máme, vytvára vnútorný pokoj a hodnotu z prítomného.

Tie naše babky, ktoré sa modlili každý večer za krásny deň, ktorý prežili nám odovzdávali dôležitý odkaz. Život v radosti a zdraví nie je bežná vec. Je to skutočnosť hodná veľkej vďačnosti. Tá moja zvykla poďakovať vo vyššom veku aj za to, že sa ráno zobudila. Ako som sľúbila v úvode, ja v závere prezradím, prečo sme sa venovali téme vďačnosti. Na jednom z rozvojových programov teraz ku koncu roka som získala pocit, že skupinke sťažujúcich sa a ľahko nahnevano-demotivovaných ľudí potrebujem odovzdať odkaz. Mali sme si pri jednom cvičení vybrať niektorú z  emócií a hovorili sme k nim otázky, myšlienky alebo príbehy. Mňa sa cvičenie týkalo rovnako. A aj keď som schytala nálepku „znieš ako Oprah“, oplatilo sa. Práve pri tejto skupine sa mi na základe jednoduchej otázky podarilo dostať ľudí zo stavu sťažovania sa do cenného uvedomenia.

Stačila mi na to jednoduchá otázka.

Za čo všetko ste vďační?

Dlhodobo sa totiž presviedčam na osudoch a príbehoch vzácnych a krásnych ľudí, že niekedy stačí vďačne žiť a všetko ostatné sa dostaví.

Majte krásny nielen konca roka 2019, ale rovnako aj celý rok 2020!

Vaša Ľuba

Článok vyšiel v časopise Moja Psychológia 2019/12