Uniformita či autentickosť?

alebo prečo potreba autentickosti rastie…

Autentickosť má podľa všetkých slovníkov význam pravosti, ozajstnosti, hodnovernosti a pôvodnej jedinečnosti. Opakom autentickosti sa v súčasnosti stávajú hlavne pokusy o dokonalosť, formálnosť, uniformitu v podobe napodobňovania štýlov, ktoré sú populárne.

Riziko napodobenia väčšiny mi pripomenul môj syn, keď mi v jeho veku ukázal fotografiu, ktorá ho rozosmiala. Na fotografii boli násťročné dievčatá všetky v bielych teniskách s roztrhanými rifľami a bielymi popísanými tričkami. Pod fotografiou bolo napísané „Som iná ako ostatné!“ Chvíľu ma to pobavilo s ním, avšak pri jeho poznámke „presne.. takto podobne vyzerá prevažná väčšina mojich spolužiačok“ som sa zamyslela… Už takto mladý človek sa pozastaví nad uniformitou, ktorú diktuje mainstreamový módny trend.

Svet je naplnený podobnými pokusmi o akúsi jednoliatosť, ktorú riadia štýly a odporúčania. Všetci sa to snažia nasledovať, ale vyberáme si intuitívne v medziľudskom kontakte a vo vzťahoch pravý opak. Tak kde je potom pravda?

Množstvo ľudí, s ktorými sa v rámci svojej práce stretávam a interakcia s nimi mi zvýšili citlivosť na autentické správanie a reakcie.

Ktorých ľudí si vo vzťahoch a v obľúbenosti vyberáme? 

V tímoch zvyknú byť populárni ľudia, ktorí sú ozajstní a pravdiví. Obľúbení členovia tímu sú takí, u ktorých máte jasno, čo si myslia a je to tiež na nich vidieť. Viete, že ich škála emócií sa pohybuje od radosti, prejavov humoru, nekontrolovaného smiechu a šťastia až po hnev, smútok, niekedy ľahostajnosť alebo ľahkú nevrlosť.

Majú akúsi svoju pečať jedinečnosti. Ich prejavy, komunikácia, formulácie slov alebo aj fyzické prejavy a celkové vyžarovanie človeka obsahuje niečo neopakovateľné, čo nás láka práve preto, lebo je to pravdivé a práve preto príťažlivé.

Presne opakom ako už dokážete predpokladať je snaha o dokonalosť, pokusy prispôsobiť sa priemeru, prejavovať snahu vyhovieť každému, byť s každým „za dobre“ a napĺňať niekedy náročné pravidlá okolia. Horšia verzia chýbajúcej autentickosti je manipulácia a tá sa prejavuje u ľudí, u ktorých neviete, čo si máte myslieť, pretože zväčša nepomenujú otvorene svoj názor. Mlčia, usmievajú sa alebo sú vo vyjadreniach čierno – bieli. Keď je populárna biela – zvyknú povedať, ja som si myslel, že to bude biela, len na čo to zverejňovať? Ak je však populárna čierna, najlepšia formulácia je… od začiatku som si myslel, že čierna, ale nechcel som ovplyvňovať ostatných. Rovnaký úsmev, rovnaké gestá, rovnaké podoby komunikácie nezávisle na nálade sú niekedy mätúce. Niekedy u nich neviete, na čom ste – preto sa im radšej rýchlejšie na chodbe vyhnete a vlastne ani neviete presne povedať, prečo…?

Autentickosť a sociálne siete

Autentickosti nepridávajú pozitívne body ani sociálne siete,  lebo pred svetom sa nám nechce ukázať rastúcu vyrážku na nose, nahnevaný výraz na tvári alebo usmrkaný nos od chrípky. Najmenej užitočné v prejavoch autentickosti je ukázať sa vo svete pravidiel, ktoré diktuje väčšina.

Pamätám si zážitok na diskusiu s odborníčkou na jednu nemenovanú sociálnu sieť, ktorá mi vytkla v mojom profesionálnom pôsobení nepravidelnosť prispievania, chýbajúcu snahu ukázať z našej činnosti to najlepšie, ukazovať svetu to, čo potrebuje… pretože je niekoľko overených a profesionálmi uznaných pravidiel, ktoré je vhodné dodržiavať. Viete si predstaviť moju reakciu? Najskôr som sa len usmiala, pretože jej rozumiem, že ju to živí a sila marketingu má svoj význam. Po splnení očakávaných pravidiel by pravdepodobne však chýbal kus mňa. A našťastie ani po takomto rozhovore som to nemala potrebu meniť, pretože môj život sa akosi neodohráva len podľa dokonalých pravidiel.

Čo skutočne hľadáme?

Autentickosti tiež neprospieva ani snaha veľkých komerčných značiek o globalizáciu biznisu. Či si dáte McDonald’s v Buenos Aires alebo v Paríži, Big Mac bude stále rovnaký. Nič neprekvapí, veľa ľudí stravujúcih sa pri cestovaní aj fast foodom to považuje za hru na istotu. Avšak taká rybacia polievka s nemalou dávkou kostí niekde v zastrčenej uličke chutí tuším o čosi viac… a prečo? No pretože ju dostanete od usmiatej tety s červenými lícami, ktorá má ľahko ufúľanú zásteru a budete na to spomínať ako jednu z najlepších rybacích polievok, ktoré ste kedy jedli. Budete o tom rozprávať kamošom a riešiť v diskusii, prečo nemá táto usmiata teta na dverách značku „TripAdvisor“ s veľa hviezdičkami?  Obávam sa, že keby Vám ju niekto naservíroval v centre Bratislavy v prestížnej reštaurácii a stála by možno 3x toľko ako u tej tety, kto vie, čo by ste na tie kosti povedali? Tete s kilami navyše však jej autentickosť prospieva natoľko, že si s radosťou tie kosti budete aj naďalej loviť v polievke a necháte jej tiež prepitné, ktoré by asi čašník v Bratislave očakával zbytočne.

 Prečítajte si aj ďalšie zaujímavé články, ktoré vyšli v časopise Moja psychológia alebo u nás na blogu.

Rozmanitosť patrí k človeku. Hocikoho v našom okolí kto je skutočný, rozoznávame na diaľku. Autenticky sa prejavujúcim ľuďom máme tendenciu viac veriť, aj keď ich nepoznáme. Je pre nás lákavé, ak má niekto odvahu a energiu vystúpiť z davu, ak si vytvorí vlastnú, jedinečnú pečať a my vidíme, že tá pečať je neopakovateľná. Chceme byť v blízkosti ľudí, u ktorých máme istotu, že môžeme očakávať rozmanitosť a bohatosť podnetov, prejavov aj emócií. Vieme sa spoľahnúť na to, že nech sa deje čokoľvek, budú v súlade sami so sebou a na základe toho sa aj prejavovať. A rovnako prirodzené potom je, že nás odrádza jednoliatosť, rovnakosť, uniformita.

Prečo na nás autentickí ľudia pôsobia ako magnet?

Pretože:

• žijú skutočný život a ten sa veľmi s uniformitou nekamaráti – môže byť plný všeličoho nepredvídateľného a autentickí ľudia sú ochotní si to pripustiť
• nemajú problém hovoriť o tom,  že niektoré ich dni sú slnečné a niekedy príde aj búrka – a ak sa ich niekto na to spýta, nemajú problém o tom prehovoriť
• chápu a akceptujú, že sa okolo nich dejú veci aj inak, akoby chceli
• pripúšťajú, že nie sú a nemajú snahu byť dokonalí
• chápu a rešpektujú inakosť, tak ako aj oni žijú inakosť
• zažijete s nimi veľa nečakaných situácií, pretože sú ochotní ísť do nepredvídateľných situácií

5 jednoduchých pravidiel, ako posilniť autentickosť.

1. Robte veci naozaj – s takým nasadením, ako Vám práve daný deň dovoľuje.
2. Nebojte sa nečakaných situácií a zmien – prinášajú všetko iné, len nie nudu a stagnáciu.
3. Nájdite čo je najviac Vaše špecifické čaro osobnosti a používajte ho.
4. Pripustite, že svet Vás môže vidieť aj v iných situáciách ako len s úsmevom na tvári a nie ste preto horší človek, len na chvíľu zašlo slnko.
5. Robte veci pretože chcete, nie preto, že sa to patrí.

4  zjavné dôvody prečo svet potrebuje autentickosť.

1. Presýtenosť informáciami, odporúčaniami na dokonalý život nás vedie k „rovnakosti“ – rozoznajte ju a ak do nej nechcete patriť – zmeňte to. A nemusia to byť len namiesto bielych tenisiek oranžové.
2. Sociálne siete poskytujú obraz chceného, nie reálneho –  ťažšie sa vyberá, čo je skutočné – pomáha však uvedomenie, že namiesto dogmy to môže byť len domnienka.
3. Globalizácia značiek narastá, pretože stále rastie spotreba – rozmanitosť podporíme však aj tak, že častejšie budeme vyhľadávať niečo, čo je iné a práve preto jedinečné – podpora špecifických národných produktov medzi túto podporu patrí.
4. Vplyv a sila umelej inteligencie rastie – nenahradí však zatiaľ špecifické DNA človeka – čiže tých 7,5 miliárd jedinečností stojí za to, aby zostal aj naďalej svet pestrý.

Takže prejavte autentickosť do tej miery, do akej to potrebujete. Predpokladajme, že Váš Facebookový profil, aj Instagram a dúfam hlavne, že blízke aj vzdialené okolie to znesie 🙂

Vaša Ľuba

Článok vyšiel v časopise Moja Psychológia 2019/9