Matthias Horx
Autor je publicista a vizionár, venuje sa futurológii a výskumu trendov budúcnosti.
Inšpiráciu sprotredkovala a text preložila Zora Inka Grohoľová, za čo jej ďakujeme!
Spätná prognóza Korony: Ako sa budeme čudovať, keď bude „po kríze“.
Stále sa ma niekto pýta, kedy už Korona „skončí“ a všetko zase bude ako predtým. Moja odpoveď je: Nikdy. Existujú historické momenty, v ktorých budúcnosť mení svoj smer. Voláme ich bifurkácie. Alebo hĺbkové krízy. Takáto doba je práve teraz.
Svet ako ho poznáme sa práve rozpadáva. Ale na pozadí tohto rozpadu sa už tvorí nový svet, ktorého formovanie môžeme aspoň tušiť. Na to vám ponúkam jedno cvičenie, s ktorým máme dobré skúsenosti pri tvorbe vízií vo firmách. Nazývame ho Re-gnóza. V protiklade k Pro-gnóze sa pomocou tejto techniky nepozeráme „do budúcnosti“. Pozeráme sa z pohľadu budúcnosti SPÄT do dneška. Znie vám to šialene? Poďme to skúsiť:
Re-Gnóza: Náš svet na jeseň 2020
Predstavme si situáciu na jeseň, povedzme, v septembri 2020. sedíme v pouličnej kaviarni v nejakom veľkomeste. Je teplo, a po ulici sa zase pohybujú ľudia. Pohybujú sa inak? Alebo je všetko tak ako predtým? Chutí víno, drink, káva, zase tak ako predtým? Ako vtedy, pred Koronou?
Alebo dokonca lepšie?
A čomu sa budeme pri spätnom pohľade čudovať?
Budeme sa čudovať, že spoločenské obmedzenia, ku ktorým sme boli donútení, málokedy viedli k osamoteniu. Práve naopak. Po prvotnom šoku a ochromení mnohí pocítili dokonca úľavu, že sa všetok ten zhon, rozhovory a komunikácia na všetkých tých komunikačných kanáloch pozastavila.
Vzdať sa niečoho nemusí nutne znamenať stratu, dokonca to môže vytvoriť priestor novým možnostiam. Poznajú to mnohí, ktorí napríklad vyskúšali intervalovú hladovku, a ktorým potom zrazu jedlo začalo znova chutiť. Vírusom vynútený telesný odstup paradoxne vytvoril novú blízkosť. Spoznali sme ľudí, ktorých by sme inak nikdy nespoznali. Častejšie sme sa ozvali starým priateľom, zosilneli putá, ktoré už boli voľné a slabé. Rodiny, susedia a priatelia sa zblížili a dokonca možno vyriešili dokonca dlho ukryté problémy.
Spoločenská zdvorilosť, ktorá nám predtým stále viac chýbala, sa znova obnovila.
Teraz, na jeseň roku 2020 vládne na futbalových zápasoch úplne iná nálada, než na jar, kedy bolo v dave toľko hnevu a surovosti. Čudujeme sa, čím to asi je.
Budeme sa čudovať, ako sa zrazu v praxi osvedčili novodobé digitálne techniky. Telekonferencie a videokonferencie, ktorým sa toľko ľudí bránilo (pretože bolo príjemnejšie sadnúť do lietadla), sa ukázali ako vysoko praktické a produktívne. Učitelia sa naučili veľa o vyučovaní cez internet. Homeoffice sa stal pre mnohých samozrejmosťou, vrátane všetkého toho improvizovania a žonglovania s časom, ktoré je s tým spojené.
Súčasne prežili renesanciu zdanlivo zastarané kultúrne techniky. Zrazu ste nezastihli len odkazovač, keď ste niekomu volali, ale naozajstného človeka. Vírus dostal do popredia novú kultúru dlhých telefonátov bez ďalšieho čakajúceho hovoru. Aj samotné „správy“ dostali nový význam. Znova sa skutočne komunikovalo. Nikoho sme nenechávali vyčkávať. Nikoho sme nezdržiavali. Vznikla nová kultúra dostupnosti. A záväznosti.
Ľudia, ktorí sa pre samú hektiku nikdy nevedeli upokojiť, aj mladí ľudia, začali podnikať výdatné vychádzky. Čítanie kníh sa zo dňa na deň stalo kultom.
Reality shows sa zrazu začali zdať strašne trápne. Celý ten triviálny odpad, nekonečný duševný smog, ktorý predtým prúdil všetkými možnými kanálmi. Nie, nezmizol úplne. Ale výrazne stratil na význame.
Pamätá si ešte vôbec niekto hádky o politickej korektnosti? Tie nekonečné kultúrne vojny o … o čo vlastne?
Krízy pôsobia predovšetkým tým, že rozpustia staré fenomény a urobia ich zbytočnými.
Cynizmus, tento pohodlný spôsob, ako si držať svet od tela, bol zrazu totálne out.
Prehnaný strach a hystéria v médiách sa po krátkom prvotnom výbuchu začali držať v medziach.
Popri tom sa zastavil aj nekonečný príval hrôzostrašných krimiserálov.
Budeme sa čudovať, že už v lete boli vynájdené lieky, ktoré znížili úmrtnosť. Tým sa Korona stala jedným z mnohých vírusov, na ktorý si skrátka budeme musieť zvyknúť, tak ako na chrípku a mnohé iné choroby.
Medicínsky pokrok pomohol. Ale zistili sme aj to, že rozhodujúca nebola ani tak technika, ako skôr zmena spoločenských noriem správania. Rozhodlo to, že ľudia dokázali ostať napriek radikálnym obmedzeniam solidárni a konštruktívni. Pomohla humánno- sociálna inteligencia. Toľko velebená umelá inteligencia, ktorá vraj vie vyriešiť všetko, sa naopak vo veci Korony osvedčila len veľmi málo.
Tým vznikol posun vo vzťahu medzi technológiou a kultúrou. Pred krízou sa technológia zdala byť všeliekom, nositeľom všetkých utópií. Dnes už takmer nikto neverí na veľké digitálne vykúpenie. Prehnaná fascinácia technikou sa skončila. Znova upriamujeme svoju pozornosť na ľudské otázky: Čo je človek? Čím sme jeden pre druhého?
Spätne žasneme nad tým, koľko humoru a ľudskej spolupatričnosti v skutočnosti vzniklo v dňoch vírusu.
Budeme sa čudovať, ako veľmi klesla ekonomika, bez toho, aby došlo k niečomu ako „zrútenie“, ktorým sa nám predtým vyhrážali pri každom zvýšení daní alebo štátnom zásahu. Napriek tomu, že sme prekonali „čierny apríl“, hlboký prepad konjunktúry a burzový prepad o 50%, napriek tomu, že množstvo firiem skrachovalo, utrpelo výrazné straty, alebo sa premenili na niečo úplne iné, nikdy nedošlo k pádu na dno. Akoby bolo hospodárstvo dýchajúcim tvorom, ktorý vie driemať, spať, alebo dokonca snívať.
Teraz, na jeseň, existuje znova svetová ekonomika. Ale globálna „just-in-time“ výroba s obrovskými rozvetvenými reťazcami, pri ktorých sa prevlákali millióny súčiastok tam a späť po celej planéte, už je prežitkom. Práve sa demontuje a nastavuje sa úplne nanovo. Všade vo výrobných podnikoch rastú znova sklady a tvoria sa rezervy, kvitnú lokálne dodávateľské siete. Remeslo prežíva svoju renesanciu. Globálny systém driftuje smerom ku glo-kalizácii: lokalizácii globálneho.
Budeme sa čudovať, že dokonca ani majetkové straty spôsobené prepadom burzy nebolia tak veľmi, ako sa na začiatku zdalo. V novom svete zrazu majetok nehrá až takú dôležitú úlohu. Dôležitejší sú dobrí susedia a úrodná zeleninová záhrada.
Nie je to náhodou tak, že vírus zmenil náš život smerom, ktorým sa chcel zmeniť tak či tak?
RE-Gnose: zvládnutie prítomnosti skokom do budúcnosti
Prečo pôsobí tento druh „spätného scenára“ tak znepokojivo inak než klasická prognóza? Súvisí to so špecifickými vlastnosťami nášho zmyslu pre budúcnosť. Keď sa pozeráme „do budúcnosti“, vidíme väčšinou len nebezpečenstvá a problémy, ktoré sa „na nás valia“ a tvoria neprekonateľné bariéry. Akoby budúcnosť bola lokomotíva, ktorá sa na nás rúti z tunela, aby nás prešla. Preto sa hororové scenáre vytvárajú najľahšie.
Re-gnózy naproti tomu tvoria akúsi slučku poznania, v ktorej do rozmýšľania o budúcnosti zapájame aj seba samých, svoju vnútornú premenu. Vnútorne sa prepájame s budúcnosťou a tým vzniká most medzi dneškom a zajtrajškom. Vzniká Future Mind – „vedomie budúcnosti“.
Keď sa to robí správne, vytvárame si čosi ako inteligenciu budúcnosti, vďaka ktorej dokážeme anticipovať nielen vonkajšie udalosti, ale aj vnútorné zmeny, ktorými reagujeme na zmenený svet.
To je niečo úplne iné ako prognóza, ktorá má už zo svojej nezvratnej podstaty v sebe niečo mŕtve a sterilné. Opúšťame ochromenie strachom a vraciame sa k živosti, ktorá patrí ku každej skutočnej budúcnosti.
Všetci poznáme ten šťastný pocit z prekonania strachu.
Keď ideme na ošetrenie k zubárovi, bojíme sa už dlho vopred. V zubárskom kresle strácame kontrolu a bolí nás to skôr, ako príde naozajstná bolesť. V očakávaní tohto pocitu vstupujeme do strachov, ktoré nás môžu úplne ovládnuť. Keď ale potom procedúru prekonáme, dochádza k pocitu copingu: svet je znova mladý a krásny a my chceme vykonať veľké veci.
Coping znamená: prekonanie. Z hľadiska neurobiológie sa deje to, že adrenalín, spôsobený strachom, nahrádza dopamín, ktorý je niečo ako telu vlastná droga túžby po budúcnosti. Kým adrenalín nás núti bojovať alebo utiecť (čo v zubárskom kresle nie je veľmi užitočné, rovnako ako v boji s Koronou), dopamín otvára naše mozgové synapsie: sme v očakávaní toho, čo príde, zvedaví, zahľadení do budúcnosti. Keď máme zdravú hladinu dopamínu, spriadame plány a tvoríme vízie, ktoré nás nútia konať.
Kupodivu budú mať mnohí z Korona – krízy práve túto skúsenosť. Z obrovskej straty kontroly sa zrazu stane vyslovené opojenie pozitivitou. Po období bezradnosti a strachu vznikne vnútorná sila. Svet sa „skončí“, ale zo skúsenosti, že sme ešte stále tu, vznikne niečo ako nové bytie vo vlastnom vnútri.
Uprostred kolapsu civilizácie budeme chodiť po lesoch, parkoch a takmer prázdnych námestiach. Ale nebude to apokalypsa. Bude to nový začiatok.
A tak sa ukáže, že zmena začína zmenou vzorcov, očakávaní, vnímaní a svetových prepojení. Pritom je to práve opustenie rutín a návykov, čo znovu oslobodí náš zmysel pre budúcnosť. Predstava a istota, že všetko by mohlo byť úplne iné – aj lepšie.
Možno sa budeme dokonca čudovať, že Trump v novembri nebude znova zvolený. AFD utrpí vážnu ujmu, pretože zlomyseľná, rozdeľujúca politika sa do sveta po Korone nebude hodiť. Počas Korona-krízy sa totiž ukázalo, že tí, ktorí chcú štvať ľudí proti sebe, nemajú k otázkam o budúcnosti čím prispieť. Keď to začne byť vážne, ukáže sa deštruktívnosť, ktorá prebýva v populizme.
Politika vo svojom pra-význame ako formovací princíp spoločenských zodpovedností dostala v tejto kríze novú dôveryhodnosť, novú legitimitu. Práve preto, že musela jednať „autoritatívne“, vytvorila politika dôveru v spoločenstvo. Aj veda sa v kríze osvedčila a zažila pozoruhodnú renesanciu. Virológovia a epidemiológovia sa stali mediálnymi hviezdami, ale aj „futuristickí“ filozofi, sociológovia, psychológovia, antropológovia, ktorí predtým stali skôr na okraji polarizovaných debát, sa znovu dostali k slovu a získali vážnosť.
Rapídne sa znížila trhová hodnota fake news. Aj sprisahanecké teórie stratili svoju príťažlivosť, aj keď nám boli tak usilovne vnucované.
Vírus ako urýchľovač evolúcie
Hlboké krízy upozorňujú ešte na jeden základný princíp zmeny: syntézu trendov a protitrendov.
Nový svet po Korone – alebo lepšie povedané, s Koronou – vznikne z rozpadu megatrendu konektivity. V politicko-ekonomickom jazyku sa tento fenomén nazýva aj globalizácia. Prerušenie konektivity uzavretím hraníc, separáciou a karanténou však nepovedie k zrušeniu prepojení. Bude to nové preorganizovanie prepojení, ktoré držia náš svet pokope a nesú ho do budúcnosti. Dôjde k fázovému skoku socioekonomických systémov.
Budúci svet si bude znova ceniť odstup – a práve tým dá jednote novú kvalitu. Autonómia a závislosť, otvorenosť a uzavretosť budú nanovo vybalansované. Vďaka tomu bude svet komplexnejší, ale aj stabilnejší. Toto pretvarovanie je do veľkej miery slepý evolučný proces – keď niečo zlyhá, presadí sa niečo iné, životaschopnejšie. Z toho sa nám zo začiatku zatočí hlava, ale potom sa ukáže vnútorný zmysel tohto procesu: v budúcnosti prežije to, čo prepája paradoxy na novej úrovni.
Tento proces prechodu ku komplexnosti však môžu ľudia tvoriť aj vedome. Tí, ktorí to dokážu, ktorí hovoria jazykom prichádzajúcej komplexnosti, budú vedúcimi osobnosťami zajtrajška. Budúcimi nositeľmi nádeje. Budúcimi Gretami.
„Koronou budeme prinútení prispôsobiť celé naše nastavenie voči životu – v zmysle našej existencie ako živých tvorov uprostred iných foriem života.”
Originál článku nájdete na adrese: https://www.horx.com/category/future-mind-kolumne/
Najnovšie komentáre