V tímoch fungujeme od malička. Už v škôlke riešime, kto sa to vedľa nás na tej stoličke kníše, prečo sme sa ocitli v jednej triede s týmito divnými deťmi. V dospelosti samozrejme výrazne viac riešime, s kým a aký sociálny kontakt máme. Či už preferujeme veľkú alebo menšiu spoločnosť, je jasné, že žijeme medzi ľuďmi, z ktorých si niektorých volíme dobrovoľne a niektorých ani nie. Ako sa zvykne hovoriť – rodinu si nevyberáme, ale priateľov si zvoliť môžeme.
A ako je to s pracovnými tímami?
Niekedy sa darí, môžeme mať výrazný vplyv na výber kolegov. Volíme si ich na základe rôznych kritérií do tímu a rozmýšľame, čo budú naše spoločné hodnoty, ktoré budeme zdieľať. A ako nám spolu asi bude…?
Veľa krát je to však tak, že sú nám ľudia pribalení do batohu a spoločne nesieme tie náklady nezávisle na tom, či sa nám ten vedľa pozdáva alebo nie?
Čo s tým? Ako to teda vlastne je, keď sa nám kolegovia akosi “stanú”…?:)
Je pár trikov, ako s tým pracovať, keď nám ten druhý až tak nevonia…
- Zistite, čo Vás rozdeľuje a kde máte rozpor? Je fajn porozmýšľať o tom, prečo a ako sa s kolegom / s kolegyňou nezhodujete? Veľa krát to býva otázka hodnôt, životných postojov a návykov. Býva to tiež vec sympatií a nesympatií – chémiu neoklameš. A v neposlednom rade je to aj vec komunikácie a spolupráce. Ľudia okolo nám často poskytujú skryté, ale aj celkom verejné a otvorené zrkadlo – v súčasnosti v dobe silno-mienkotvorných sociálnych sietí obzvlášť. Ukazujú nám v konflikte, čo je naša citlivá téma a prečo sa s ňou pasujeme odmietaním alebo bojom. Na oboch stranách sa tak objavia hrany, ktoré sa nedajú obrúsiť, nech sa akokoľvek snažíme. Námaha má však celkom blízko k pojmu snaha, čo môže byť ďalší užitočný trik.
- Pracovať na sebapoznaní. Snažiť sa porozmýšľať, čo by mohli byť Vaše spoločné názory a ako sa jeden od druhého môžete učiť. To už je vec postoja a rozhodnutia. Často je to téma učenia sa o sebe samom. Býva to menej populárne, ale o mnoho viac účinné. Je celkom náročné na sebe začať pracovať a rozhodnúť sa vedieť o sebe viac. O svojich skrytých pohnútkach, o svojich vedomých aj podvedomých reakciách a o svojich hraniciach, možnostiach, aj životných postojoch. Stojí to však za to – vo všetkých oblastiach života – vytvára to väčší pokoj a zabezpečíte si tým vnútornú rovnováhu, keď budete vedieť, prečo Vás ten druhý hnevá a ľahko irituje už svojou prítomnosťou.
- Začať intenzívnejšie pracovať na rešpekte a tolerancii. Mať vedomú snahu rozširovať si mieru tolerancie a rešpektu tiež niečo stojí. Minimálne ochotu ustáť náročné diskusie a krízové situácie s odstupom a počúvaním. Zaradiť najlepší možný názor, ktorý je jediný správny môže vyzerať síce pohotovo, ale niekedy to ostatných ľahko štartuje. Praktickejšie v tomto smere je skôr poskytnúť svoj pohľad s možnosťou hľadať priestor na dohodu a to má v tíme celkovo často väčší úspech. Zaručíte si tak minimálne pozitívnejšiu atmosféru.
A v konečnom dôsledku…
- Keď je dusno – vyvetrať. Keď už však medzi Vami napätie zavládlo – je pre všetkých rýchlejšie a účinnejšie vyložiť karty na stôl a snažiť sa radšej otvoriť citlivú tému s rozdielnym pohľadom a vyrozprávať si to, ako dlhodobo nosiť v sebe krivdu alebo hnev. Neprospieva to ani Vám, ani tým ostatným. Odvaha, pokoj a pozitívny zámer Vám v tomto smere pomôžu naštartovať a otvoriť citlivú tému. S ochotou hľadať riešenie sa vyčistí vzduch, všetkým sa uľaví a budete tiež viac chápať to, prečo sa Vám to spoločne deje.
- V závere diskusie Vám možno bude kolega / či kolegyňa dokonca sympatickejšia. Tento posledný bod nezaručujem na isto, ale život často ukazuje, že raz sme hore, raz dole – raz je dusno, raz je veselo… ako a kde to budete chcieť mať vy je často práve vo Vašich rukách.
Veľa šťastia a porozumenia so všetkými, ktorí Vám boli pribalení do batohu praje
Ľuba Takáčová