Prínos matematika Johna Forbesa Nasha v teórii hier nie je asi úplne známa každému laikovi a povedzme si úprimne, humanitne vzdelaným v našom biznise, možno obzvlášť nie.
Ak by som však spomenula film Čistá duša s Russelom Crowom, asi by zareagovali viacerí.
Áno, tento skvelý film je o pánovi Nashovi a o jeho náročnej diagnóze. On a jeho život slúžil tvorcom filmu ako inšpirácia. Mňa skôr inšpirovala jeho teória hier a význam jeho záverov. Rada by som mu preto venovala svoj blog. Jeho tragická smrť spred niekoľkých dní ma totiž nepríjemne prekvapila a zarazila.
V úcte voči jeho životu a práci si dovolím použiť nematematickú úvahu o jeho matematickej teórii.
V skratke – definícia uvádzaná pri jeho mene je o rovnováhe oboch zúčastnených strán v teórii hier.
Nashova rovnováha sa chápe ako stav, pri ktorom aktéri poznajú (rovnovážne) stratégie ostatných aktérov hry a nevyplatia sa im kroky vedúce k vylepšeniu vlastnej pozície – držia sa teda aj naďalej vlastnej stratégie. Nastane relatívne stabilná situácia.
Na tomto fakte je postavených veľa našich tímových zážitkových procesov a možno si to ľudia aj málo uvedomujú. My sa tešíme, keď sa s tímami spoločne k tomuto poznaniu po jednom alebo dvoch dňoch predsa len dopracujeme. Jednoducho povedané, nemôžem vyhrať, ak ten vedľa mňa na moju výhru prudko doplatí.
Vidíme na mnohých tímoch a zároveň u ľudí individuálne, že ak si chcú vylepšiť vlastné skóre – takmer s istotou doplatí na to skôr, či neskôr jedna zo zúčastnených strán. V konečnom dôsledku však prehrávajú obaja. Ten, čo oklamal a ten, čo je oklamaný – majú z toho obaja v závere predovšetkým emočné mínus.
V aktivite Väzňov paradox – obzvlášť obľúbenej tímovej aktivite sa nám ukazuje toto nastavenie aj matematicky. Ľudia na úvod takmer vždy predpokladajú, že protivník ich chce obtiahnuť o potrebné body bez toho, aby sa na chvíľu zastavili a porozmýšľali: „Ako to bude pokračovať, keď tento krok voči kolegovi v tíme urobím čo len raz?“
Je to jednoduché – keď chcem získať na Tvoj úkor, budeš chcieť dostať stav do rovnováhy, preto musíš niekde získať na môj úkor ty. Ak však vidíme u ľudí prejavy tímového nastavenia, ktoré ukazujú, že myslieť na obojstrannú výhodu sa vypláca – získavajú v konečnom dôsledku vždy obe strany. Nielen matematicky. Predovšetkým emočne.
Prečo sa tomu venujem? Rada by som vyvolala výzvu. Nezaznamenám možno také ovácie, ako ľadová smršť vyliatych kýbľov na hlavu alebo 30 dňové drepovanie, ale inšpirovať pre výzvu aspoň na nasledujúcich 10 dní sa predsa len pokúsim…
3 jednoduché motívy výzvy:
- poďme do vzťahov s tým, že stav obojstranných výhod pre oboch je najlepší predpoklad spoločného zisku
- žime s predpokladom, že tá druhá strana nás nechce prvoplánovo „ošuškať“, ale chce sa naučiť nám dôverovať
- hľadajme a spoznávajme to, ako vzájomné výhody vnímame a čo to prinesie všetkým zúčastneným do budúcna
Idealistické? Hmmm… možno áno, ja sa teším, že mám v rukách matematické tvrdenia aj pre menej humanitne vzdelaných.
Tešíme sa na Vás na našich budúcich spoločných tímových, aj netímových akciách. Verím, že to spoločne zažijeme a potvrdíme si krásnu teóriu pána Nasha aj v živote!
Autor: Ľubica Takáčová
Najnovšie komentáre