[et_social_follow icon_style="slide" icon_shape="rounded" icons_location="top" col_number="auto" counts="true" counts_num="0" total="true" outer_color="dark" network_names="true"]

Vo svojom živote považujem za najkrajšie inšpirácie tie “takmer” náhodné a hlavne netýkajúce sa úplne bezpodmienečne môjho odboru. Už dlhšie spájame viac a viac rôzne odbory a ľudí z rôznym zameraním s nevšednými činnosťami a záujmami do našej sféry, aby sme do bežného vniesli nové. Takto ma stretla aj koncepcia MA – “takmer” náhodne… aj keď viete, ako to s tými náhodami je… 🙂 je otázka, či a ako si ich programujeme?

Čo to teda je?

Japonská koncepcia MA je niečo, čo súvisí so všetkými oblasťami života. Je to často opisované, ako prestávka v čase, voľný, vynechaný interval alebo prázdnota v priestore.
Keď je niekde voľný priestor, je šanca, že môže byť niečím v čase vyplnený – je priestor kam rásť. V pauze sa dá lepšie sa uvedomiť, dá sa intenzívnejšie stíšiť.
Ak napr. nemáme čas alebo priestor – čiže ak je náš priestor obmedzený, príliš vyplnený – nemôžeme rásť. Tieto princípy sú univerzálne, pri efektívnom uplatňovaní zlepšujú spôsob, akým premýšľame a ako spolupracujeme s naším okolím.
Najskôr ma tento koncept zaujal vizuálne v japonskej architektúre, v ikebane, v priestore. Potom som sa viac dozvedala o MA ako o spôsobe životného tempa a nakoľko som si silno uvedomovala, že nemáme na to vlastne v európskych jazykoch jednoznačný preklad alebo vyhovujúce slovo, začalo ma zaujímať prečo tomu tak je.

MA u nás nemáme, nakoľko pauzy sú u nás zvláštne, v niektorých javoch trocha umelo naprogramované.

Naša kultúra je preplnená aktivitami, meetingami, meraním výkonnosti a snahou o efektivitu v časovom manažmente za každú cenu.
Ja som si posledných 5 týždňov urobila malý experiment. Začala som si vo svojom živote a práci MA zavádzať. Ako priebeh, tak aj výsledok niektorých situácií ma zarážal. Resp. o niečo viac som dostávala do pomykova skôr okolie.

Príklady môjho MA

V rozhovoroch som sa v niektorých momentoch na chvíľku zastavila. Musela som si to na začiatku strážiť, aby som si tú potrebu uvedomila. Najskôr to asi pôsobilo umelo, teraz to robím a sem tam dám pauzu tam, kde to práve cítim, že ju v diskusii potrebujeme.
Na tréningu som s ľuďmi urobila nečakanú pauzu po cca 30 minútach spoločnej práce. Spýtala som sa ľudí, či bude pre nich v poriadku, keď si dáme také 3 minútky pauzu…? Len tak, každý sa pár krát nadýchneme, zostaneme chvíľu ticho, navnímame samých seba, uvedomíme si čo robíme a prečo tu sme a potom budeme pokračovať. Vyskúšala som to už pár krát na workshopoch alebo na tréningoch a ľudia samozrejme nechápu, čo od nich chcem. Niektorí začnú hneď klásť otázky, prečo? Ako dlho? Či ju potrebujeme? Niektorí hneď chytia mobil do rúk, niektorí to chápu ako prestávku, že sa môžu postaviť a ísť rýchlo vybaviť nevybavené, “checknúť notifikácie :)” (štatisticky sledujem, že toto je najčastejšia činnosť, ktorá nastane, keď požiadate ľudí o pauzu. Ostatní sa pýtali stále ďalej, pretože nerozumeli, čo od nich chcem. Je pochopiteľné, že nerozumeli. Nežijeme vždy s prirodzeným tokom času, vnímania okamihov, samých seba.

MA som si dovolila v pohybe.

Zostala som stáť – len tak na chvíľu v meste, keď som išla na jedno stretnutie. Pozrela som sa nad seba, pár krát som sa zhlboka nadýchla a zavrela oči. Už o pár sekúnd som zacítila, že pri mne niekto stojí a oslovením mi skrátil moje 3 minúty… 🙂 Pán sa ma spýtal, či potrebujem pomoc a či mi nie je zle. Usmiala som sa, povedala som mu, že som mala malú pauzu a som v poriadku. Trocha si ma nechápavo prezrel, zdvihlo sa mu prudko obočie a po pár sekundách “fičal” ďalej.

MA som si dovolila v koučingu.

Vedela som, že je klient vo svojom uvedomení, tak som mu nechala o pár sekúnd dlhšiu pauzu na jeho vnímanie… možno o 2 minúty viac, ako si uvedomoval alebo očakával. Na konci stretnutia mi povedal, že bolo chvíľu medzi nami zvláštne, krátke ticho, ale že mu to dobre padlo, lebo si vtedy uvedomil, že konečne neklepká nohou.
O MA som požiadala v jednom projekte klienta. Spýtala som sa ho, či bude pre neho v poriadku, keď sa k našej mailovej komunikácii vrátime o 2 dni a možno to uvidíme po pár dňoch triezvejšie. Otázky typu, či mám nečakanú dovolenku, či som v poriadku, či sa v procese niečo stalo alebo či máme len iné potrebné činnosti som úspešne absolvovala s jednoduchým NIE. Len by sa nám mohlo zísť vrátiť sa k tomu s čerstvejším úsudkom o pár dní – zopakovala som znova v kľude. Po jeho Aha.. no o.k., skúsme… sa nám ukázalo, že sa nám to zišlo. Pomohlo – viac, ako by sme očakávali. Polku programu sme vypustili a nahradili niečím iným. Zaujímavé je, že sme sa zhodli obaja na tom, že pauza nám ukázala iný pohľad na cieľovú skupinu a ich potreby.

Mne vošlo MA do života v ideálnom čase.

Prirodzene prichádzajú už dlhší čas aj iné témy do našich životov (mindfulness, rozšírila sa výraznejšie joga, viac a viac sú obľúbené témy meditácií, čas v tme so samým sebou – aktuálne článok v novom Forbes – odporúčam atď.) Celý svet sa uvedomuje v tom, že to tempo nie je pochopiteľne zdravé. Mne prišiel ten moment v malých pauzách a priestor malej prázdnoty ako vhodná prevencia voči všetkému zbytočnému. Táto inšpirácia z japonskej kultúry a spôsobu života ma zaujala kvôli svojej jednoduchosti. Malé pauzy dokážu o niečo väčšie zázraky ako si myslíme.

Keď zostávame ticho, bez očakávaní, bez otázok, bez odpovedí, len sami so svojím JA – samé užitočné veci sa nám vtedy dejú… čo Vám poviem? MA mi prišlo do života v ideálnom čase, takže stále mám o tých náhodách dôvod pochybovať!

Na koncept MA nemám vhodný pojem alebo slovo, ako v slovenčine, tak sa obávam, že aj v celej Európe. Nie je to tak úplne pauza alebo prestávka, je to niečo viac ako len to. Možno máme a ja o ňom neviem. Len viem, ako fungujeme. Akákoľvek pauza je totiž sprevádzaná vysvetľovaním, vypytovaním sa, ospravedlňovaním alebo pocitom výčitiek, či prílišných otázok. Keď poviete v Japonsku MA – nikto sa nič nepýta – len sa vnímavo a chápavo zastavia s Vami. Využijú MA aj pre seba, lebo vedia, akú vysokú hodnotu môže priniesť.
Pauza s uvedomením mi stále beží…
No, nech to má akýkoľvek preklad, dôležitejší je význam.
Voľnosť je priestor, v ktorom môžeme roztiahnuť krídla.
Tak si spolu sem tam dovoľme trocha MA bez otázok a bez očakávaných vysvetlení 🙂

Ľubica Takáčová

UŽ ODCHÁDZATE?Chcete od nás dostávať novinky priamo na váš e-mail?

Zapíšte sa do newslettera a my Vás s radosťou budeme informovať o všetkých udalostiach v Life Up.