Klišé začiatok nezabezpečí vždy pompézny koniec, ale ide mi vyraziť dekel s úvahami o tom, že je zajtra koniec polroku a mám zvyk pozrieť sa späť, takže sa idem podeliť.
To klišé je, že sedím na terase s pohárom prosecca (nedávam viac ako jedno, takže než ho dopijem snáď bude toto malé mudrovanie u konca) je vlhký vzduch po daždi, vtáci štebocú a pýtam sa syna, aký bol pre nich tento rok v škole? Fajn s úsmevom na opálenej tvári (som vďačná, že lieta na biku hore dole) hodí ofinou a táto jeho odpoveď mi má zjavne obsahovo stačiť.
Potom z neho „otvorenými“ otázkami (deformácia nepustí) dostanem ešte pár slov a odchádza si sa svojím.
Koniec polčasu je pre mňa koniec polroka, koniec júna a vysvedčko vo mne každý rok naštartuje mapovanie toho, kde sme, čo máme za sebou, čo bolo vydarené, čo sme sa museli naučiť, kde sme sa rozhodli správne, kde asi menej správne a ako nám toto všetko pomohlo k tej najlepšej skutočnosti, ktorá sa nám deje, k ľudskému a profesionálnemu dozrievaniu.
Zažili sme v prvom polroku krásne projekty, spokojných ľudí, klientov, ktorí pri svojich „aha“ momentoch pohli svojimi návykmi. Náročné okamihy, skryté, ale aj otvorené konfrontácie v tímoch, ich odvaha sa s tým popasovať, ale aj nechuť sa dotknúť hĺbky svojich životných postojov. Máme za sebou niekoľko mimoslovenských skúseností, či profesionálných, či osobných, prišli sme na to, že ľudia sú všade rovnakí, lebo majú rovnaké potreby, radosti, ale aj obavy. Niektorí sú úžasní, lebo vytvárajú ľudské teplo a odovzdávajú svoju múdrosť, niektorí si prechádzajú ťažkými fázami a sú podozrievaví voči všetkému novému. Niektorí sú jednoducho len v pokoji, lebo vedia, že je to najlepší spôsob, ako udržať pozornosť.
My sme v prvom polroku 2018 venovali energiu a pozornosť tam, kde sme sa stretli s pochopením a kde nás jednoducho chceli zažiť a vidieť. Urobili sme zase raz maximum toho, čo vieme a môžeme urobiť pre iných, aj pre nás samých. Mám celkom rada to triedenie a upratovanie po veľkých tímových akciách a manažérskych moduloch, kedy pozeráme na fotky a rozmýšľame, koľko ľudí sa s nami zamýšľalo nad životom, koľko sa bavilo, koľko sa vzdelávalo a rozvíjalo. Ak by sme riešili počty, je ich dosť… stovky to istia. Ak by sme riešili poznania, je ich výrazne viac. Ešte doladíme resty, pokecáme, poupratujeme, poposielame klientom sľúbené, trocha si v júli odýchneme a v auguste odznova, ale ešte o niečo lepšie. O niečo zaujímavejšie, o niečo profesionálnejšie, o niečo viac „Life Up – ovské“
Rozvoj a vzdelávanie totiž zlepšuje kvalitu života, preto Life Up.
Moje prosseco je skoro u konca a syn tento krát položil otázku mne, takže pre mňa je to pompézny koniec. Normálne mňa v tej puberte vníma… 🙂
Ak je koniec júna aj pre Vás úspešný koniec polčasu, good luck do toho druhého, máte evidentne skvele našliapnuté!
Najnovšie komentáre