[et_social_follow icon_style="slide" icon_shape="rounded" icons_location="top" col_number="auto" counts="true" counts_num="0" total="true" outer_color="dark" network_names="true"]

Ohaľte spolu s nami 5 možných príčin hatingu, vďaka čomu naňho budete môcť zareagovať konštruktívne.

Náročná pandemická doba nám dáva všetkým zabrať. Ľudia na narastajúce obavy reagujú rôzne. Buď ich strach a hnev oberá o energiu alebo na tieto negatívne emócie reagujú hraničným spôsobom, až agresiou. 

Hnev môže byť produktívna (k niečomu pozitívnemu nás povzbudí) alebo aj deštruktívna emócia. Prejavy deštruktívnych emócií majú u ľudí rôznu intenzitu aj priestor, kde ich ventilujú. 

Veľa „hatingu” – hanlivého a urážajúceho správania sprevádzaného najčastejšie negatívnym, poškodzujúcim hodnotiacim vyjadrením často so zámerom znevážiť osobu alebo obsah, ku ktorému sa niekto vyjadruje (ďalej ako „hatingu“) vidíme predovšetkým na sociálnych sieťach a verejných fórach, ktoré sa stávajú „živnou pôdou“ pre tento jav.

Prieskumy a psychologicko–neurolingvistické fakty uvádzajú veľmi podobné príčiny. Pochopme, prečo hating vzniká a na základe týchto poznaní sa rozhodujeme nereagovať alebo reagovať konštruktívne.

 

1. možná príčina – pocity nízkej sebaúcty a sebahodnoty

Jedným z najfrekventovanejších dôvodov, prečo ľudia na sociálnych sieťach a verejných diskusiách slovne poškodzujú je pocit nízkej sebaúcty a sebadôvery. Častejšie podľa prieskumov sú takéto formy správania nevedomé. „Hateri“ ich nespájajú priamo so svojimi vnútornými úzkosťami a problémami, ktoré zažívajú. 

Zranení ľudia, ktorí majú kopec vnútorných napätí zažívajú niekde náročné, konfliktné situácie alebo s niečím bojujú a majú tendenciu prenášať negatívnu energiu na niekoho iného, aby si uľavili z ťažkostí, ktoré cítia. Je pre nich ľahšie „uľaviť“ si často takmer „anonymne“ na úkor niekoho, ako byť konfrontovaní svojím vlastným uvedomením si svojich problémov. Podľa prieskumu psychiatra Dr. Alana Manevitza z New Yorku až 95% ľudí by nezvládla povedať osobne to, čo píšu na sociálnych sieťach. V anonymite cez siete je to podľa jeho prieskumov jednoduchšie – anonymita digitálneho prostredia ich do určitej miery chráni.

2. možná príčina – pocit osamelosti

Pri šírení nenávistných komentárov na sieťach sa nájdu aj takí, ktorí sa radi k tejto skupine pridajú a podporujú svojich „spoluhaterov“. Osamelí ľudia tak získavajú pocit príslušnosti ku skupine a cítia tak, že niekam patria. Podporou a komentármi ostatných sa ich pocit osamelosti znižuje. Čím je ich názor viac vidno, tým to dodáva ich ubolenej psychike väčší pocitu spolupatričnosti.  Uspokojenie sociálnej potreby a nadobudnutie pocitu príslušnosti k nejakej skupine je jedna z najsilnejších ľudských potrieb – sociálnu potrebu už v 20. storočí zaradili Maslow ako 3 najintenzívnejšiu a David Rock vo svojich prístupoch spomína skupiny silných sociálnych motívov, na základe ktorých sa rozhodujeme a konáme – status, spolupatričnosť a férovosť.

Veľkosť skupiny, ku ktorej sa títo ľudia pridávajú je rovnako podstatná – čím väčšia skupina, tým silnejší pocit príslušnosti, niekedy až priateľstva, narastá. Podľa teórií Kurta Lewina a jeho prieskumov v téme skupinovej dynamiky sa práve vďaka podpore skupiny veľa zdieľaných emócií zosilňuje. Ak ľudia cítia, že niekam patria, majú odvahu sa verejne kriticky vyjadrovať ešte o niečo viac. Stáva sa to častejšie tiež u tých, ktorí nemajú naplnené osobné, rodinné alebo partnerské vzťahy.

Zdá sa byť jednoduchšie byť skrytý za profil a bez prílišného osobného kontaktu, ako sa namáhať vytvoriť si a udržať pevné priateľské a osobné vzťahy.

3. možná príčina – prehliadaný v osobnom živote – umocnený pocit dôležitosti v digitálnom svete

Sú ľudia, ktorí v živote nie sú ničím zvláštnym, niekedy sú v ich súkromných životoch prehliadaní alebo podceňovaní. Ich potreba byť uznaný a prijatý je nenaplnená. Preto hľadajú rôzne iné spôsoby, ako túto potrebu chýbajúcej dôležitosti a zároveň moci naplniť.  Tým, že zistia, že nemusia robiť nič výnimočné, iba byť konfrontačný, až slovne agresívny  –  vidia, že na nich okolie začne reagovať. Získavajú najskôr skrytý a potom zjavný pocit moci, že im niekto venuje pozornosť a reaguje na nich. Táto sila, ktorú získavajú pozornosťou okolia je však nebezpečná a nezdravá. Chýbajúci pocit moci býva dôsledkom bezmoci v nejakej inej oblasti. Keď dieťa vyrastá v neistom a napätom prostredí, kde je prehliadané a v najhoršom prípade nemilované – bude takýto človek v živote doháňať pocit uznania cez všetky možné spôsoby, ktoré sa mu vo svete naskytnú. To, že sú sociálne siete alebo verejné diskusie ideálne ihrisko pre tento typ ľudí je zrejmé. Pocit moci narastá vždy, keď pritiahnu pozornosť iných ľudí a ideálne, keď je ich dostatočné množstvo.

4. možná príčina – prejavy skrytých „psychologických“ zranení

Zverejňovanie nenávistných komentárov môže byť tiež prejavom zraniteľnosti. Výskum v téme „zraniteľnosti“ (intenzívne sa ňou zaoberá napr. Brene Brown) ukazuje, že na vytvorenie dôverných a zdravých vzťahov s ľuďmi musíme byť aj zraniteľní – to znamená, že musíme zdieľať svoje autentické, nefiltrované prejavy a emócie. Prejavy zraniteľnosti sa dotýkajú aj vyjasnenia konfliktov.

Na otvorenú komunikáciu a vyjasnenie, že Vám niekto ublížil potrebujete veľa síl a adekvátne komunikačné zručnosti. Ale nakoľko je priama konfrontácia zložitá, častejšie sa stáva, že sociálna sieť poskytne jednoduchší ventil. Čiže urážajúce a poškodzujúce komentáre na sieťach voči niekomu, kto zranil alebo reprezentuje prejav zraňujúceho správania vyvoláva potrebu získať viacerých v „hatingu“ na svoju stranu. Zranený človek pociťuje s väčším množstvom ľudí na jeho strane úľavu a zraniteľnosť nie je taká ohrozujúca. Skupinovo zosilnené verejné slovné ublíženia pomáhajú minimalizovať osobné ublíženie. Tento dôvod býva rovnako často viac nevedomý, ako vedomý.

5. možná príčina – cieľ niekomu poškodiť hraničiaci s psychickou poruchou

Táto príčina je samozrejme štatisticky tiež pravdepodobná, ale predpokladajme, že % ľudí, ktorí majú tento zámer nie je až také vysoké a o psychopatii a sociopatii sa popísalo veľa.  Riešenie nechajme na odborníkov.  Zostaňme pri príčinách, ktoré môžu byť viac neuvedeomené, ako cielené a vedomé.

Polarizujúce diskusie a „hating“ medzi ľuďmi sa aj kvôli dlhotrvajúcemu pandemickému stavu zosilňuje. Digitálna (cyber) šikana si berie svoju daň. Citlivejším ľuďom narúša nielen duševné, ale aj fyzické zdravie.

Preto nezhoršovať narastajúce polarizujúce diskusie sa môžeme rozhodnúť vždy. Či už nepodporovaním alebo úplným ignorovaním. Tí, čo hatujú tak potom strácajú svoju silu a veľkosť obecenstva.

Pre všetky iné reakcie treba zvoliť adekvátnu platformu, rešpektujúci spôsob, aj priestor.

O tom, ako efektívne reagovať na hating znova niekedy na budúce.

Ľubica Takáčová

UŽ ODCHÁDZATE?Chcete od nás dostávať novinky priamo na váš e-mail?

Zapíšte sa do newslettera a my Vás s radosťou budeme informovať o všetkých udalostiach v Life Up.