[et_social_follow icon_style="slide" icon_shape="rounded" icons_location="top" col_number="auto" counts="true" counts_num="0" total="true" outer_color="dark" network_names="true"]

Sociálne siete sú súčasťou našich životov, niektorých viac, niektorých menej, ale ich nepopierateľný vplyv je už dlhší čas predmetom rôznych štúdií. Facebook, Instagram, Twitter, YouTube, LinkedIn a iné… sa udomácnili v našich smartfónoch a je to zväčša pre množstvo ľudí najčastejší dôvod, prečo držia telefón v rukách.

Napr. pri Facebook-u vidno zaujímavé, dalo by sa nazvať enormne rastúce čísla. Od jeho vzniku je registrovaných viac ako 1 440 000 000 užívateľských účtov, čo predstavuje takmer 20% populácie planéty. 

Slovesá ako sharovať, scrollovať, likovať, postovať, tagnúť, checknúť a iné sa dostali do slovníka nielen miliéniálskej generácie, ale používajú ich takmer všetky ročníky, ktoré vedia čítať a môžu sa na niektorej sociálnej sieti registrovať.

Nakoľko sa vo svojej práci pohybujem v rôznych skupinách ľudí, uvedomujem si zosilňujúcu moc sociálnych sietí práve na úrovni vzťahov a prejavov správania, ktoré sú nielen primárne viditeľné, ale ich sekundárna moc je viac ako alarmujúca. V realite to vyzerá napríklad  nasledovne. V mojom pracovnom živote počas prestávok na školeniach ľudia checkujú e-maily, statusy, notifikácie v každej voľnej minúte a vytrhnúť ich z ich vzťahu so smartfónom a zaujať ich naspäť po prestávke býva úloha, ktorá vyžaduje veľa “zabávačského talentu”. Nehovoriac o tom, ako modré svetlo obrazoviek odráža denne množstvo tvárí na uliciach, na zastávkach, lavičkách, či čakárňach, čo asi vidí každý z nás.

Nedávno ma zaujala pri jednej štúdii informácia, že jeden z prvých vice prezidentov spoločnosti Facebook Sean Parker priznal, že vplyv na mentálne zdravie a sociálne vzťahy ľudí používajúcich Facebook má takú moc, že je už dokonca ťažko definovateľná. Z čísiel, ktoré uviedol v jednom rozhovore je zrejmé, že intenzita interakcií a prejavov v podobe statusov má nadrozmerný dosah, pretože každých 6 sekúnd je vytvorený nový profil a takmer 500 000 statusov pribúda na sociálnej sieti Facebook denne.

Len v Amerike trávi 70 % Američanov v priemere 90 minút denne na Facebooku. Prináša to svoje prvé obete, či už na úrovní závislostí alebo vzťahov. Nepoznám presné čísla, ktorými by sme mohli objektívne a porovnateľne posúdiť vplyv na Slovensku, avšak poznám bohužiaľ mnoho príkladov, ako dokážu nevhodne zvolené statusy alebo reakcie na sociálnych sieťach ohroziť alebo zhoršiť rodinné, či priateľské alebo pracovné vzťahy.

Nárazové dopamínové výstrely, ktoré sa nám odohrajú v mozgu v podobe likov a komentov nám vytvorili nezdravú základňu pre sebaposudzovanie a vzťahy so svetom.  Je zrejmé, že marketing na sociálnych sieťach má tak obrovský biznisový dosah, že mnohé značky na ňom vybudovali neuveriteľne úspešné biznisy, o tom niet pochýb.

 

Čo to však robí so svetom rodinných a priateľských vzťahov?

Poďme na to po poriadku a ideálne v tom pozitívnom poradí.

Kedy sociálne siete pomáhajú? Najužitočnejšie efekty, ktoré sociálne siete do našich životov priniesli?

  • zbližujú blízkych ľudí a rodiny z najvzdialenejších kútov sveta, tisícky kilometrov nie sú už viac tisíckami kilometrov a aspoň čiastočnú blízkosť sprostredkuje jedna dobrá, kvalitná kamera a ešte lepší signálJ
  • vidíme, čím naši blízki žijú, čo sú ich významné momenty a aj keď nestíhame otvárať na rodinných stretnutiach súbory s fotografiami z dovoleniek, či fotoknihy alebo nestíhame popisovať okamihy dôležitých udalostí – sociálne siete nám ich rýchlo sprostredkujú, aj keď nesedíme pri dobrej torte, či káve a sme na druhej strane Slovenska
  • pripomenú nám niekedy sviatky, na ktoré by sme možno pri zaneprázdnenosti zabudli a každého poteší, keď si na nás blízki spomenú – sú s nami aspoň chvíľu v dôležitých dňoch roka a vieme, že sme súčasťou ich života
  • dostaneme sa rýchlo k informáciám, ktoré by sa nám ťažšie dohľadávali – dôležitá je len ich objektivita!
  • sme v kontakte aj s ľuďmi z minulosti alebo rôznych spoločenských skupín, ku ktorým máme málo iných aktuálnych kontaktov
  • dozvedáme sa novinky o zaujímavých produktoch, môžeme podporiť alebo vedieť o krásnych, zmysluplných projektoch a činnostiach, ktorými svet žije!

Pozrime sa však spoločne aj na riziká, ktoré nám do životov priniesli…

  • Je veľa príkladov, kedy status, informácie a zdieľané zábery poškodili alebo ohrozili nielen vzťahy, ale aj bezpečnosť ľudí. V súčasnom svete kradnutia identít hackermi, zneužitím informácií rôzneho druhu a ukladaním dát a všetkého, čo ste kedy kde uverejnili je pre každého zdravo uvažujúceho človeka pochopiteľné, že nie všetky naše potreby a aktivity bežného dňa musí každý na sieti vidieť.

Čo s tým?

  • Ideálne primerane zvažovať, čo a kedy, v akej miere a osobnej otvorenosti zdieľam a prečo? Koľko píšem a hovorím o svojich činnostiach a do akej miery je to ešte prirodzený, autentický spôsob zdieľania s blízkymi, priateľmi a kedy je to už rušivé, obťažujúce, slušne povediac navyše? Užitočný a kvalitný feedback Vám vždy vedia dať tí najbližší, ktorí Vás majú radi a pre ktorých ste dôležitý!
  • To, že nás niekto z rodiny má alebo nemá v priateľoch, to, že niečo likuje alebo nelikuje, komentuje alebo nekomentuje by v zdravých rodinných vzťahoch a interakciách nemalo zohrávať dôležitú rolu. Poznám niekoľko príkladov z okolia, kedy neprijatie niekoho za priateľa alebo odobratie niekoho z priateľov, zablokovanie sledovania alebo “nelikovanie” či “likovanie” spôsobilo napätie a porušenie vzťahov v rodinách a blízkych priateľských vzťahov, čo malo dlhodobé následky. To, že to malo reprezentovať nevyriešenú tému je viac ako jasné, ale úprimný rozhovor by pomohol o niečo viac. Ťažko sa to koriguje a ublíženie nevymažete ako rozpísaný status!

Čo s tým?

  • Rodinu si nevyberáš, pokrvné vzťahy sú dané, či sa nám to páči alebo nie. A aj keď máte rozdielne názory a presvedčenia, aj keď ste z rozdielnych generácií a svetov, stále sú to ľudia, ktorí sú súčasťou Vášho detstva, života, genetiky, minulosti a tá je neprenosná.
  • Buďte opatrní na zdieľanie neobjektívnych a mnohé oblasti poškodzujúcich informácií! Mnohé “hoaxy” sú dobrou živnou pôdou pre hejterov a ľudí, ktorí tak svoje osobné bolesti a krivdy transformujú do podoby výkrikov na sociálnych sieťach. Tým, že im na to veľa ľudí naletí a pokračujú v sharovaní sa zapájajú do činností, ktoré už v súčasnosti dokonca postihuje zákon.

Čo s tým?

  • Zvýšte mieru zisťovania objektivity informácií. Trénujte kritické myslenie! Skutočné kritické myslenie však nemá nič spoločné s negatívnym, hodnotiacim myslením! Nie je to ohováranie suseda, od ktorého Vám prerastá burina cez plot. K zdravému kritickému mysleniu nepatrí ani pousmiatie sa nad výzorom kolegu, ktorý to možno včera večer trocha prehnal. Skutočné a užitočné kritické myslenie je dávať si pozor na pravdepodobnosť a objektivitu zdroja, viac sa zaoberať tým, odkiaľ informácie pochádzajú. Zistiť si, či to, čo zdieľam je ešte v poriadku so zákonom, rovnako aj s etikou alebo to niekoho môže poškodiť, či ohroziť je prejavom rešpektu a zdravého rozumu. V digitálnom svete umelej inteligencie to bude časom náročnejšie a horšie posúdiť objektivitu zdroja, ale pri troche nadhľadu a snahe sa to dá aspoň eliminovať. Niekedy, keď vidíme, že je niečoho veľa a naši blízki alebo rodina sa tým poškodzuje alebo si tým vzájomne ohrozujeme vzťahy, blízkosť a pochopenie, je dobré venovať tomu pozornosť.

Čo s tým?

  • Nájsť priestor, citlivý spôsob a hovoriť o tom. Facebook, či Instagram za Vás pestovanie otvorenosti vo vzťahu nevyrieši. Priama komunikácia má veľa rizík, ale má aj veľa výhod a čistenie vzťahov je najlepším zdrojom prevencie budúcich nedorozumení a konfliktov. Aj keď je to prvoplánovo nepopulárne – povedať názor, spätnú väzbu osobne, niekedy sa možno aj zdravo pohádať a v konečnom dôsledku sa nad tým povzniesť a možno sa aj objať je vždy lepšie ako na seba hádzať špinu pred pätinou sveta.
  • Keď sa tak nad tým zamyslíme, o čo vlastne ide? Je to disfunkcia skutočnej hĺbky vzťahov? Je to nedostatočná pozornosť, ktorú si v reálnom živote venujeme? Je to neschopnosť hovoriť nahlas o veciach, ktoré nezdieľame v rodinách? Sú to len iné názory ako odraz rozdielnosti generácií alebo presvedčení? Nie sme schopní s úctou a rešpektom komunikovať s blízkymi o tom, čo sa zdá byť neprekonateľné? Nemáme tie zručnosti, vôľu alebo sme natoľko ublížení, že do toho radšej nejdeme, lebo by sa tak otvorila Pandorina skrinka všakovakých iných krívd a spomienok?

Potrebujeme vykričať svetu, čo nás štve a poukazovať na nespravodlivosti, ktoré sú aj tak obrazom osobných, vnútorných krívd a strachov?  Sociálna sieť sa zdá byť dobrý priestor? Nebudem mať asi pre Vás žiadne veľké odhalenie, keď si pripomenieme, že nie je!

Sociálne siete nám môžu zostať užitočným nástrojom, pokiaľ ich intenzitu a moc nepovýšime nad ich prospešnosť.

 

Odporúčania na preventívny sebaexperiment

Ako to mám so vzťahom k sociálnym sieťam a čo to robí so mnou a mojimi vzťahmi? Niekoľko jednoduchých trikov a uvedomení:

  1. Sledujte si čas a intenzitu na sociálnych sieťach. Súčasné smartfóny majú veľmi užitočnú funkciu, ktorá ukazuje, ako dlho a intenzívne ste na ktorej sieti trávili čas. Niekedy ľutujem, že som o tejto funkcii nevedela dávnejšie. Prišla som o úprimnosť v jednom priateľskom vzťahu a nakoniec aj o priateľstvo samotné. Mohla som svojmu kamošovi dať tip, aby si to sledoval. Prestalo ma baviť byť s ním v priestore, zdieľať s ním blízkosť, pretože ma aj tak nevnímal. Držal v ruke stále mobil a checkoval sociálne siete. Ukázalo mi to tiež, ako to nechcem mať a ako získať, ale aj dať spätnú väzbu s rešpektom a otvorene človeku, na ktorom mi záleží.
  2. Sledujte samých seba, čo s Vami niektoré statusy robia a aký to má na Vás vplyv, ak už teda na niektorej sieti intenzívne ste. Koľko nejakú informáciu nosíte v hlave a ako o tom uvažujete? Či je to ešte pre Vás podstatné a do akej miery to ovplyvňuje k niekomu blízkemu vzťah?
  3. Sledujte sa, ako veľa potrebujete tú krátku, malú, intenzívnu dopamínovú injekciu v podobe liku alebo komentov, či statusov a ako veľa Vám záleží na tom, od akých je to ľudí? Berte do úvahy len tie informácie, ktoré Vás obohatia a vypustite tie, ktoré Vás zaťažujú. Aký vplyv môže mať daná informácia na Váš život? Keď viete, že minimálny, lebo sa viete rozhodnúť aj sami za seba a triezvo posúdiť možnosti, ktoré máte k dispozícii –  eliminujete zbytočnú záťaž a prestaňte čakať na  zvyšujúce sa čísla likov.
  4. Vyskúšajte digitálny detox! Niekoľko dní bez sociálnych sietí v mesiaci je veľmi zdravé a prospešné. Čas, ktorý ušetríte sa dá intenzívne využiť venovaním času sebe a svojim blízkym. Dá sa nahradiť prechádzkami na čerstvom vzduchu, telefonátom niekomu blízkemu, koho ste dlhší čas nepočuli, dočítať nerozčítanú knihu alebo si len jednoducho vypočuť kvalitnú hudbu a vypiť dobrý čaj. Budete sa čudovať, koľko času budete mať nazvyš a sami pre seba… Ja vždy pri digitálnych detoxoch zistím, komu najviac chýbam a kto sa ozve telefonicky alebo klasickým mailom, ak nereagujem na správy na žiadnych sieťachJ
  5. Ak už ste digitálny freak a tešíte sa z možností, ktoré digitálna éra priniesla a aplikácie sú súčasťou Vášho života –  využívajte čas aj s inými užitočnými “appkami,” ktoré poskytuje súčasný svet. Také Duolingo (jazyková aplikácia), Calm (meditačná aplikácia) alebo Lumosity (aplikácia, ktorá pomáha rozvíjať plasticitu mozgu) alebo aj iné rozvíjajú osobnosť človeka zaručene lepším spôsobom, ako nekonečné scrollovanie modrej obrazovky s množstvom statusov, na ktoré o 20 minút zabudnete.
  6. Netreba reagovať na všetko a hneď. Komunikačné, sociálne siete a miera interakcií s priateľmi môže niekedy kradnúť veľa času. Dajte svojim priateľom a rodine vedieť, že to, že nereagujete hneď a na všetko je iba o tom, že siete nekontrolujete stále, ale že to na Vašom vzťahu  k nim nemení vôbec nič. Že ich máte stále rovnako radi a že si môžete aj zavolať alebo sa navštíviť.
  7. Vzácne uvedomenie tiež je, že len vy sami máte v rukách najdrahšiu komoditu na svete a tou je ČASJ Nemárnite ju tým, že si ju necháte kradnúť modrým alebo iným svetovým klebetníkom, ktorý by mohol mať ešte aj negatívny dopad na Vaše vzťahy.

Požičiam si v závere myšlienku od autora zaujímavej knihy Facebuddha  Raviho Chandru, psychiatra, ktorý sa zaoberá mocou sociálnych sietí na mentálne zdravie ľudí: “Ak za nás necháme hovoriť sociálne siete, umlčíme naše srdcia a mysle!”

Takže ja nám všetkým prajem, aby v rodinách, priateľstvách a vo všetkých vzťahoch prevládalo slovo srdca a mysle a menej slovo šíriace sa na sociálnych sieťach!

Ľubica Takáčová

Článok vyšiel aj v časopise Moja Psychológia 05/2019