„Porážka Ťa môže posilniť rovnako, ako Ťa môže oslabiť výhra!“ Charles Bukowski
Súťaživosť – “ratingy” vo všetkom možnom, aj nemožnom. Pomáha, posúva výkon, či prispieva k oslabeniu z pocitu prehry?
Jennifer Veale, zakladateľka a riaditeľka “TrueCompetition.org” prezentuje svoj názor cez veľa dôkazov a presvedčení, prečo zdravá súťaživosť inšpiruje deti k ich najlepším výkonom, nielen k dobrým výkonom. Protichodné tvrdenie sa zdá mať napr. Alfie Kohn, autor knihy “No Contest: The Case Against Competition”. Tento autor pomenúva vo svojej knihe dôvody, prečo je súťaživosť pre život človeka málo užitočná a prečo je príčinou veľa osobných sklamaní. A takýchto podobných, protichodných názorov by sme našli v dostupných zdrojoch nespočetne.
Odborníci sa v daných oblastiach nezhodli doteraz na tom, či je pre výchovu, šport, školstvo, biznis a s tým spojené dosahovanie výsledkov, súťaživosť zdravá alebo nie. Rovnako sa nedá nikdy povedať, že to čo je prvé, je aj najlepšie. Ak vsádzame na jedinečnosť človeka, dá sa tvrdiť, že tento predpoklad z nás každého robí osobnosť s inou genetikou, predispozíciou, intelektom a preto môže mať každý štart niekde inde, čo nás už nestavia do rovného boja.
Zdravá súťaživosť
Moju úvahu podnietil jeden rozhovor, keď sa pozornosť partnera v rozhovore sústredila na to, že sa vo výsledkoch Development Centra nedostal na pozíciu, na ktorú chcel. Videla som ten skrytý boj, chvíľami zlosť z pociťujúcej nespravodlivosti (ako sa nám to často zdá) a jeho sklamanie ma donútilo premýšľať. Viem, ako to mám ja. Viem, ako to má mnoho iných ľudí okolo mňa.
Ale čo sa to však deje, že nás porovnávanie a súťaživosť pripravuje o zdravé posúdenie vlastných schopností a možností? Koľko očakávaní máme sami od seba? Koľko očakávaní má od nás okolie? S čím súťažíme? S kým súťažíme? Na tieto otázky si každý musí hľadať odpovede sám.
Náš rozhovor sa konečne zmenil, keď som položila jednoduchú otázku. “Akú výhodu Ti môže priniesť to, že si skončil druhý?“ ( odkaz pre koučov 🙂 klasické otázky o posúdení vlastných kvalít, o sebauvedomení a spoľahnutie sa na vnútorné zdroje boli v tomto rozhovore cesta zarúbaná.)
Chvíľa ticha a menší úsmev zmenil atmosféru nášho rozhovoru. Ochota vnímať vlastné schopnosti bez vplyvu sklamania o prehre nastala až v okamihu, keď človek neriešil sklamanie, ale výhody druhej priečky a že ich našiel… 🙂 Keď neriešil priečku samotnú, ale možnosti, ktoré má. Dostali sme sa k vtipnému momentu, keď mi pristálo maslo na hlave, že “moje otázky sú síce podnetné a často vtipné, ale menia význam súťaživosti samotnej.”
A prečo nie? Prečo ratingy nespochybniť?
Posudzovanie prvenstva
Prvenstvom posudzujeme / hodnotíme, dávame do pomeru rôzne kvality. Dovolím si tvrdiť, že mýtom sa v tejto dobe stalo “hodnotenie” samotné. Všetkého možného. Kvality produktov, ktoré získavajú v rôznych súťažiach prestížne ocenenie, celebritné nasledovanie množstvom fanúšikom na sociálnych sieťach až po súťaže krásy a biznisovo orientované výsledky. Súhlasím s tým, že veľa krát môžu byť pre niekoho motiváciou sa zlepšovať.
Napr. tam, kde sú jasne merateľné a objektívne kritéria – napr. pri parametroch nehmotných produktov. Najhoršie však v tomto pohľade obstoja súťaže, kde sú výsledky založené na hodnotení ľudí cez ich subjektívnu optiku.
Súťaživosť ako efekt dosahovania výsledku nám nemusí poskytovať objektívne zlepšenie vlastných kvalít, keď snaha o 1. miesto vytesní snahu niečo kvalitatívne zlepšiť. Byť prvý Vám nepomôže zlepšiť sa v niečom, v čom potrebujete zmenu. Byť prvým Vám nezabezpečí celoživotnú spokojnosť. Už len pomyslenie, že ste druhý je sympatické, lebo máte ešte stále čo dosiahnuť.
Z hľadiska športovcov je to že vraj celkom sympatická pozícia, stále sa máte kam posunúť a stále ste v prvej 3. Prvým sa náročne obhajuje následné, znova obhajované prvenstvo.
Čo z toho celého vyplýva?
Porovnávajme porovnateľné.
Merajme merateľné. Berme do úvahy naše možnosti a naučme sa žiť s vlastným rebríčkom – s vlastným posúdením nezávisle na merítku, ktorý je niekde zadefinovaný.
Ak sa zapájame do súťaží, musíme rešpektovať kritérium výberu. A tento rešpekt závisí od našej zrelosti a schopnosti prijatia. Ak nedokážeme ani toto… potom si dajme poradiť od p. Bella, ktorý raz povedal: “Ak Vám vadí, že nie ste prvý v rade – vytvorte si vlastný rad! “ Alexander Graham Bell povedal túto zaujímavú vetu potom, čo vyhral prvenstvo v zostrojení telefónu. Nemal prvoplánovo tento zámer – mal zámer urobiť prístroj pre nepočujúcich, nesúťažil s inými vedcami a napriek tomu mu patrí prvenstvo v objavení telefónu.
Ja si dovolím pridať svoj pohľad na danú tému. “Vzácne je hlavne vyhrať sám nad sebou. A ešte vzácnejšie je hľadať zmysel v posune, menej v umiestnení na nejakej priečke. Nech je akokoľvek lákavá alebo objektívna!”
Najnovšie komentáre