“Príroda nikdy neporuší vlastné pravidlá!” Leonardo da Vinci
Začala som dnes týmto krásnym výrokom univerzálne všestranného vedca, ktorý vedecky interpretoval zákonitosti odsledované v prírode za účelom ich pochopenia a sprostredkovania svetu.
Keď si zoberieme, že žil na prelome 15. a 16. storočia, je až neuveriteľné, koľko myšlienok je stále aktuálnejších dnes.
Posledné obdobie hľadám veľa analógií toho, čo sa okolo nás deje s prírodou, vesmírom a zákonmi, ktoré sú možno ešte málo vysvetlené, ale fungujú až neuveriteľne presne. Nakoľko intenzívne pracujeme s tímami a snažíme sa hľadať pre ich efektivitu spolupráce paralely, prirodzene sa často vo svojom živote dostávam do situácií, kedy tie podobnosti vidím.
Môj nedávny pobyt na vzácnom súostroví Langkawi a stretnutia s ľuďmi zo spoločnosti JungleWalla ma znova raz presvedčil, že príroda nám veľa ukazuje a my sa akosi málo pozeráme alebo tie cenné a užitočné pravidlá z nejakého dôvodu prestávame vidieť.
Využijem myšlienky z rozhovoru s Irshadom Mobarakom, Naturalistom, žijúcim v tomto prostredí, ktorý okrem mnohého iného spolu so svojím tímom pracuje aj na odhaľovaní zákonitostí a medzidruhových vzťahov v prírode. Inšpiroval ma pozrieť sa na podstatu medzidruhových vzťahov a pohľadať analógiu vo vzťahoch tímových.
Pre tento moment uvediem len 2 podobnosti vzťahov, aj keď je ich prebádaných viac. Jeden z nich je “mutualizmus (symbióza)” – forma vzťahu, kedy medzi druhmi vzniká úzko prospešný vzťah, ktorý je dokonca často nutný pre vytvorenie rovnováhy alebo zachovanie druhu. Príklad: opeľovanie kvetov včelami je pre nás asi taká najznámejšia podoba tohto vzťahu. Uvediem jeden krásny príklad z prostredia Langkawi. Ak sa ráno po prebudení makakovia zobudia a začnú skákať po stromoch, vyrušia hmyz, ktorí lovia vtáci a títo menší vtáci zase na oplátku oznamujú svojím nápadným a špecifickým zvukom makakom informáciu o blížiacom sa dravcovi, ktorý má zámer uloviť mláďa. Na základe špecifického piskotu vtákov dospelí makakovia zbystria pozornosť a začnú svoje mladé chrániť. Nikto im to neurčil, napriek tomu to funguje s adekvátnym zachovaním vzájomného prospechu.
Pri myšlienke rozdielnosti osobností, ktoré sa naraz ocitnú v tíme v jednej firme ma napadá, že ak by aj tu fungovali zákony prírody automaticky, nikto by nemal určovať spôsoby spolupráce a mali by sa tieto rozdielne osobnosti naučiť fungovať spolu využívaním svojich špecifických vlastností a charakteristík bez vonkajšieho zásahu. Nedeje sa úplne vždy, ako všetci vieme. Deje sa s pomocou, určovaním a diskutovaním pravidiel a niekedy bohužiaľ aj direktívou, čo je tá najmenej šťastná podoba. Jeden z dôvodov porušenia tímovosti býva, že ciele individuality a egocentrizmus ovplyvnia ciele a spoluprácu s ďalšími individualitami.
Automaticky vzniká ďalšia forma vzťahu, ktorá je tiež viditeľná v prírode a volá sa parazitizmus (v prírode viditeľné vo viacerých formách – od červotočov, po imelo). Jedna osobnosť začne parazitovať na úkor druhej, nie vždy cielene a vedome, ale takmer vždy to vytvorí niekde nerovnováhu. Buď to ovplyvní celkový výsledok, jednu z osobností a v konečnom dôsledku celý tím.
V prírode je však dokázané, že parazitizmus vo veľa prípadoch vzniká ako dôsledok porušenia rovnováhy druhov, čo bohužiaľ tiež spôsobujeme my ľudia. Znečistením prírody, monokultúrami, hubením atď.
Príroda samotná vytvorí takmer vždy rovnováhu.
Príklad: Ak sa premnožia na súostroví kraby, automaticky sa stanú intenzívnejšou potravou makakov, lebo tie sú ako bylinožravé, tak aj mäsožravé. Ak sa v bahnách mandrovníkov premnoží hmyz, drobné plazy a vtáci sa rýchlejšie dostanú k potrave. V konečnom dôsledku všetky druhy sú v symbióze a rast v prírode prekvitá.
Znova paralela do tímov: Ak niekde prekvitá akákoľvek podoba nevhodne fungujúcich vzťahov, nenastáva úplne automaticky, že vznikne niekde prirodzene opačný mechanizmus, čo je mimochodom škoda. Stáva sa to, ale je to skutočne vzácne, že sú tímy samoriaditeľné. Nové rozvojové, “reinvenčné” smery na tomto pracujú, ale ešte stále je veľa umelých, mocenských a silno hierarchicko – politických vzťahov vo firmách, ktoré skôr prirodzenú symbiózu tímovosti poškodzujú.
Neviem, či by mi môj život stačil na to, aby som skúmala a vedecky doložila všetky tie zaujímavé pozorovania, ktoré nám práca v tímoch a skupinách poskytuje a vedela na každú nájsť podobnosť v prírode. A aj keď sa našou dôslednou prácou s tímami snažíme inšpirovať ľudí v aplikovaní fungujúcich analógií, viem, že nás všetkých čaká ešte veľa práce… Lebo zatiaľ sa nám na rozdiel od prírody často deje, že ego zvíťazí častejšie ako rovnováha alebo cieľ samotný. Že parazitizmus je častejšie prítomný ako prirodzená symbióza.
Som však presvedčená, že keby sme sa naučili dodržiavať len niekoľko základných pravidiel odpozorovaných z fungovania prírody, bolo by nám o niečo ľahšie a menej by sme sa poškodzovali.
Ponúkam pre inšpiráciu 3 jednoduché pravidlá na úvod, ktoré nám príroda ukazuje a všetci ich niekde možno vidíme a vieme, len je dobré si ich pripomenúť:
- Ak pociťujeme niekde v niečom nerovnováhu – hľadajme vyváženie alebo zaveďme si do života cielene opak premnoženého pre znovuobnovenie rovnováhy.
- Identifikujme čo najviac symbiotické fungovanie vzťahov, hovorme o tom nahlas, podporujme sa v tomto fungovaní súladu a pracujme poctivo na odstránení parazitizmu (v tejto aktuálnej situácií pravidlo viac ako potrebné!)
- Učme sa jeden od druhého hlavne pomocou rešpektu odlišností a využívania špecifík každého z nás. Naučme sa, v čom všetkom si môžeme byť prospešní bez poukazovania na inakosť.
Viac o užitočných a vzácnych analógiách nielen s prírodou na našich tréningoch alebo tímových workshopoch.
Ďakujem za čas, ktorý ste so mnou strávili. 🙂
Najnovšie komentáre