„The greatest source of happiness is the ability to be grateful at all times.“
Vieme byť vďační? Je to o našom postoji, my si volíme, čomu priraďujeme hodnotu a to v každej jednej minúte nášho dňa. Ako? Tým, ako prijímame situácie… je to ako stúpiť do kaluže, niekomu to zničí celý deň, niekto si povie: „Vďaka! To najhoršie mám dnes za sebou!“ 😉
Nedávno ma zaujal článok o výsledkoch výskumu realizovaného analytickým tímom spoločnosti Google. Tí zistili, že schopnosť „byť vďačný“ a schopnosť vďačnosť vyjadriť – môže byť tajnou zbraňou k pracovnej spokojnosti a môže predchádzať stavom nepohody, ktoré prichádzajú s rutinou.
Spomeniete si na ten stav, keď ste dostali niečo, po čom ste veľmi túžili? Ako ste makali na 120% prvé dni v novom zamestnaní, upratovali takmer každý deň po nasťahovaní do nového bytu, ako ste si prisahali, že so svojim blízkym budete tráviť omnoho viac času, len nech sa mu zlepší zdravotný stav?
Pocit dosiahnutia cieľa nás naplní vďačnosťou, no tá časom vyprchá. Je to ako keď v práci prikúpite tri parkovacie miesta pred hlavným vchodom do budovy. Idete ich prideliť „vyvoleným“ zamestnancom a ich reakcia je: „prečo nie to miesto vedľa?“ Paradoxom je, že týmto ľuďom sa 5 minút predtým ani nesnívalo, že by mohli namiesto 10 minútovej chôdze pohodlne vystúpiť priamo pred budovou, no nie sú vďační, sú nespokojní.
Iný príklad z praxe: obsadzujete pozíciu vo firme. Skúšate hľadať v interných zdrojoch, ale hotového človeka nemáte. Máte však možnosť urobiť ústupok z vašich očakávaní a nárokov a rozhodnúť sa pre niekoho s potenciálom…niekoho, koho musíte najskôr poslať na nie málo nákladné školenia, dopriať mu dlhší čas na zaškolenie. Zamestnanec je šťastný a veľmi vďačný za túto príležitosť…čo ale s takýmto zamestnancom urobí po pár mesiacoch správa, že iný zamestnanec na rovnakej pozícii zarába o štvrtinu viac? Zrazu sa na to nepozerá očami „dostal som šancu, skvelé, že sa rozhodli pre mňa, že do mňa investujú“, nezvažuje rozdiel v pridanej hodnote seba a toho s kým sa porovnáva, toho, čo si cestu na danú pozíciu vydrel niekoľkými rokmi praxe, štúdiom v odbore, nadčasmi, prácou v ťažkých podmienkach…
Receptom ako robiť šťastnejším seba i druhých je sústrediť sa na to čo máme a nie čo nemáme. Neporovnávajme sa s druhými so závisťou v očiach. Namiesto otázky „prečo on má viac“ sa pýtajme, čo môžem na sebe zmeniť, aby som sa mu priblížil/dostal na jeho úroveň/vyznal sa v tom, v čom on…? A buďme vďační za to, čo máme.
„If you look at what you have in life, you’ll always have more.
If you look at what you don’t have in life, you’ll never have enough.“
(Oprah Winfrey)
Vyskúšajme si to 🙂
Skúsme obdobie do ďalšieho uverejneného blogu prežiť tak, že každý deň venujeme dve minúty tomu, aby sme zavreli oči, pomysleli si na tri veci, ktoré nám daný deň priniesol a sú hodné poďakovania a úprimne pocíťme vďačnosť. Zároveň raz denne vyslovme poďakovanie aspoň jednej osobe za čokoľvek, čo normálne považujeme za samozrejmé. A ak pocítime úprimnú radosť z toho, čo to nám aj človeku, ktorému sme poďakovali dalo, neprestaňme s tým 😉
ĎAKUJEM za prečítanie 😉
Autor: Tatiana Kováčová
Najnovšie komentáre