Doba a roly ženy.
Žena ako líderka. Žena ako matka. Žena ako podporujúca manželka, ako priateľka, ako kolegyňa atď., nespočetne mnoho rolí, ktorými ženy disponujú. Obzvlášť v tejto dobe BC – (rozumej v dobe before Covid).
Nová podoba ženy v dobe AC (rozumej after Covid) – žena v home office, žena – matka, učiteľka, manželka, kuchárka, upratovačka, šéfka, kolegyňa, kamoška, dcéra podporujúca svojich rodičov, nakupujúca pre starých rodičov, milenka, žena – podporujúca celú okolitú komunitu, šijúca rúška. Žena – zachraňovateľka sveta… no dobre, to som prehnala. Keď nejakú super woman naklonujeme, tak možno. My zatiaľ dnes zostaneme v jednej úlohe – a to ženy, ktorá vedie tím a pri tom sa pozrieme bližšie na mýty, ktoré sa okolo tejto roly za posledné obdobie znova nakopili…
Neodpustila som si všetky tie pomenované roly, ktoré ženám v tejto novej dobe vznikajú. Pridávam na úvod stručný postreh jednej mojej klientky. „Spýtala som sa môjho šéfa, či sa aj jeho niekto pýta, či stíha viesť takmer 100 ľudí, variť, učiť sa s deťmi a ešte si aj nájsť čas na šitie rúšok? Odpovedal mi prekvapene, že nie. Že jeho sa to nikto nepýta. Vieš, prečo sa ho to nikto nepýta? Lebo všetci vedia, že ho na jeho homeofficoch nikto nevyrušuje. Podporuje ho jeho obetavá manželka a tie rúška šije ona!“
Takže takto…, ani ja nešijem rúška, lebo to neviem. Ale rovnako ako moja klientka poznám situáciu organizovať viac udalostí v jednom čase, byť denne v kontakte s viacerými ľuďmi a nielen z tímu, motivovať ostatných v tejto zložitej dobe… Som tiež zapojená do niektorých non profit aktivít, lebo mi dávajú zmysel a do toho som úplne normálna Žena, aj matka, aj manželka, aj dcéra, aj všetko dokopy… Nemám potrebu nejako výrazne riešiť, že niekto v domácnosti robí niečoho viac, či niekto menej. Robíme, čo kto vidíme, že je treba a ako stíhame a rozdeľujeme si role podľa toho, ako sa dohodneme. Keď niečo nestíhame, je to v poriadku. Ako hovorí moja mama, práca neujde – nemá nohy. Role neriešim, mám hlavne tú jednu, moju – som Žena! To je celé.
Dovolila som si takmer všetky často diskutované role ženy pomenovať, lebo minimálne za posledné 2 mesiace je veľká väčšina žien vrátane mňa týmito témami okolo mnohých rolí celkom slušne konfrontovaná. Tým nám vznikla renesancia staronových mýtov, ktorým by som sa rada v mojom príspevku venovala. Špeciálne sa pozrieme na zaužívané tvrdenia okolo žien, ktoré vedú tímy, firmy, väčšie, či menšie oddelenia a iné spoločenstvá.
1. Mýtus: Ženy – šéfky sú príliš emočné a reagujú v mnohých situáciách neprimerane.
To, že ženy majú bohatší hormonálny svet a ovplyvňujú naše sociálne a rodové stereotypy, z čoho vznikajú častejšie emočné reakcie u žien dokázali už vedci v rokoch 1998 – 2001 v prieskume na Univerzite v Stanforde. A nezmenilo sa to veľmi ani v 21.storočí. Všetky prieskumy okolo emócií majú jedného spoločného menovateľa, vždy sa im vyčíta objektivita, lebo je to svet príliš rozmanitý a zložitý. Poznám však niekoľko štúdií venujúcich sa rodovým nerovnostiam a tam sa dajú čísla merať o niečo uchopiteľnejšie.
Ako to teda s tým mýtom je? To, že je na mužoch emočný svet menej rozpoznateľný ešte neznamená, že ho prežívajú vnútorne menej intenzívne. V tejto téme by sme mohli pripísať zásluhy obľúbenému spoločenskému stereotypnému citátu „nerev, veď si chlap“. Toto spopularizované tvrdenie „chlapi neplačú“ šíriace sa takmer generačne prinieslo viac škody, ako úžitku aj pre mužov na vedúcich pozíciách. Zdá sa, že doba očakáva opak. Súčasná doba vyžaduje lídrov viac empatických, schopných prejavov porozumenia a podpory pozitívnych emócií. Práve, keď sú ľudia v záťaži alebo riešia viac vlastné obavy z neistoty ako výkon, je počúvajúci a podporujúci šéf výraznejšou pomocou pre človeka ako šéf konajúci za každých okolností racionálne a rozhodujúci efektívne. Či emočne reaguje žena alebo muž je skutočne skôr otázkou charakterových čŕt a predispozícií osobnosti, ale nie pohlavia. Nedá sa preto zovšeobecňovať, že emočne sa prejavujúce ženy reagujú neprimerane. Poznám z praxe skutočnosť, kedy čitateľná emócia a šéfkina autentickosť pomohla členom tímu viac jej dôverovať. To, čo hovorila, bolo na jej tvári rýchlejšie a lepšie pre nich rozoznateľné. Túto zmenu ľudia v tíme vítali. „Poker face“ predchádzajúceho šéfa nezávisle na tom, čo sa dialo, bolo vo vzájomnom porozumení prekážkou. Veda zatiaľ potvrdzuje, že biochemické reakcie v mozgu sú natoľko komplexné a náročné, že rozhodnutia sú výsledkom mnohých faktorov a nielen stavu emócií. Synapsie, neuróny, mozgové mapy plné podvedomých vzorcov a mnohé iné komplexné faktory je téma hodná celoživotného štúdia. Nikde sa však nepíše, že pri štúdiu ženského mozgu budete potrebovať o 2 semestre viac. Či už niekto výsledky podobných výskumov má alebo nie, emócie z nás robia osobnosti s kompletnou bohatou ľudskou výbavou. Pracovať s emóciami sa musíme učiť všetci – je jedno, či nám do kočíkov dávali modré alebo ružové hračky.
2. Mýtus: Muži sú viac ambicióznejší vo vedúcich pozíciách v porovnaní so ženami.
Bolo by teraz objektívne stanoviť si presné kritéria, ako sa meria ambicióznosť. Čo sú presné parametre, ako zmerať orientáciu na dosiahnutie úspechu v kariére alebo ako objektívne zhodnotiť snahu ísť za svojím cieľom. Do akej miery sa snaha dosiahnuť vyššiu priečku v kariére spája s ambicióznosťou a do akej miery je to o iných motivátoroch. Motivácia finančná, snaha naplniť svoje profesionálne poslanie, snaha posunúť spoločnosť k lepším výsledkom alebo snaha sa presadiť, odlíšiť, mať moc… ako sa meria ambicióznosť? Nemám k dispozícii dostatočne objektívne merateľné parametre, ale história má veľké množstvo príkladov žien, ktoré dosiahli úspechy v akýchkoľvek odvetviach napriek tomu, že na ich pozíciu stálo veľa šikovných pánov čakajúcich v rade.
Napríklad by stálo za zmienku, že Anglicko dosiahlo svoj najväčší rozmach za panovania ženy – kráľovnej Viktórie. A aj keď mala veľa poradcov mužov, bolo o nej známe, že najdôležitejšie rozhodnutia urobila sama a jej spôsob vládnutia bol viac ako len ambiciózny. Mnohé iné, múdre a šikovné dámy zabojovali vo svojich životoch za svoj názor, práva, ciele – či už osobné alebo spoločenské. Bojovali s veľkou dávkou energie a pomerne úspešne. Napr. Jana z Arcu, pilotka Amelia Earhart, Margaret Thatcherová – nazývaná aj železná Lady, Katarína Veľká, Coco Chanel, Oprah Winfrey a mnohé iné, nemenej známe osobnosti, ktoré vo svete vedy, umenia alebo svetovej politiky zanechali významný odkaz. Predpokladajme, že to boli vo veľkej miere zručnosti a intelekt, ktoré ich na pozície predurčili, ale ambicióznosť musela zohrať dôležitú úlohu tiež.
Muži majú viac fyzickej sily, o tom niet pochýb, tak to máme geneticky predurčené, ale ako je všetkým známe – dosahovanie cieľov nezávisí len od sily a energie. Ženy sú jemnejšie stvorenia a materinský cit s nami robí tiež zázraky, ale to veľa ženám nebráni rozdávať pokyny, usmerňovať výrobné procesy alebo rozhodovať v medicíne o tom, ako bude pokračovať dôležitý výskum.
Je už našťastie veľa dôkazov, kedy odolnosť voči záťaži, flexibilita, dôvera vo vlastný intelekt, schopnosti sú omnoho podstatnejšie ako ambicióznosť samotná. Je jedno, či je to muž alebo žena alebo akú vysokú pozíciu zastáva. Máme to šťastie, že aj v našom štáte na prezidentské kreslo zasadla minulý rok žena a pravdepodobne sa zhodneme, že v prípade pani prezidentky Zuzany Čaputovej sa víťazstvo neudialo len kvôli jej ambicióznosti. Viac to boli našťastie aj iné dôvody, ktoré ju na túto pozíciu úspešne predurčili.
3. Mýtus: Muži sú vo vyjednávaní lepší v porovnaní so ženami.
Toto je mýtus, ktorým som sa intenzívnejšie zaoberala nedávno. A pri zisťovaní čísiel a skúmaní hĺbky názorov som aj vďaka inšpirácii od jedného kolegu z branže prišla k prekvapivému poznaniu. Muži sú lepší vyjednávači napríklad v téme vyjednania vyššieho platu a ženy skutočne boli menej úspešné pri vyjednávaní peňazí. Ale to platilo len dovtedy, pokiaľ vyjednávali peniaze pre seba. Keď sa však zmenila jedna malá skutočnosť a to tá, že vyjednávali peniaze pre niekoho iného, napríklad pre kolegyňu alebo kolegu, keď boli v úlohe mentorky, mali úspešnosť vo vyjednávaní vyššiu ako muži! Zaujímavé, že? Pre mňa toto poznanie prekvapivé bolo. K tomuto záveru prišla Linda Babcock, ktorá vo svojich hypotetických hrách nabúrala niekoľko tradičných mýtov a možno, keby sme v týchto šikovných prieskumoch pokračovali, zistili by sme, koľko z nich strácajú v čase platnosť. Koľko z mýtov by prestalo platiť, len sociálny alebo rodový stereotyp je ešte stále silnejší. Často sa nad tým pozastavujem, ako je to stále možné, prečo si ženy jednoducho nevypýtajú viac? Z princípu nastaviť o 10 % vyšší plat ako nás napadne a o pár rokov sme si možno kvitJ. To však veľmi zľahčujem a je za tým viac, ako len číslo.
Takže áno – stále platí a čísla prieskumov neklamú – ženy zarábajú menej peňazí ako muži. Aj keď sa v priemere pohybuje Európa niekde okolo 10 až 15 % vo finančných rozdieloch, rozdielne kultúry a etniká majú svoje silné stereotypy a tie pretrvávajú aj v 21. storočí. Na vedúcich pozíciách je stále viac mužov, ako žien a to sa objavuje v mnohých štatistikách celosvetovo. Rovnako právo voliť. To sa bohužiaľ doteraz ženám v niektorých krajinách nepodarilo vyjednať vôbec. A možno sa kvôli silným kultúrnym zvyklostiam alebo náboženstvu o to bohužiaľ ani nepokúšajú. Vedeli ste napríklad, že ženy v Saudskej Arábii nemôžu voliť? Aj keď sa píše rok 2020? U nás sa podarilo ženám získať volebné právo v roku 1919 a v Kuvajte ešte len v roku 2007.
Niektoré mýty sa udržujú dlhodobo, sú pevne zakotvené a snaha o zmenu môže trvať ešte niekoľko generácií.
Tak, čo všetko potrebujú vlastne ženy vyjednať? Obchodníčok a strategických vyjednávačiek je hlavne v západnej Európe určite dostatok. Ženy vyjednávať vedia, lebo na to majú komunikačné a sociálne zručnosti, ale menej sú zvyknuté bojovať samé za seba – to je dokázané pozorovanie.
4. Mýtus: Ženy príliš veľa rozprávajú, preto sú na manažérskych stretnutiach menej konštruktívne.
Ženy zvyknú hovoriť viac. Možno sa radi a viac rozprávame o témach súkromných, o zážitkoch, prežívaní, udalostiach, možno áno, neviem… Avšak aj keď som hľadala v rôznych zdrojoch prieskumov o rodovej rovnosti (EU Gender Equaliity) alebo prieskumoch týkajúcich sa emancipácie potrebné informácie (napr. 2006 – Gabura), nenašla som žiadne dôkazy týkajúce sa tohto tvrdenia.
Nech to znie akokoľvek zovšeobecňujúco – vo vedúcej pozícii na rôznych manažérskych mítingoch mám ja osobne skúsenosť opačnú. Ženy sú vo vyjadreniach ku kľúčovým témam často opatrnejšie, pretože v dôležitých témach veľa zvažujú a keď o niečom nie sú pevne rozhodnuté, radšej to nezverejňujú.
Keď sa dostane k slovu žena, zvažuje, koľko a v akej intenzite za svoj názor zabojuje. Ja poznám dosť žien, ktoré by pravdepodobne potvrdili zážitok, že keď rozprávali o niečo viac, ako zvyčajne, dostali rôzne, nie úplne lichotivé nálepky. Žena v pozícii, ktorá používa moc a silu o niečo intenzívnejšie býva hodnotená tímom výrazne horšie ako mocensky sa prejavujúci muži. Neviem, čím to je, ale pánom sa zvykne akosi viac odpúšťať, keď majú preslov. Poznám príklad jednej dámy, ktorá dlhé prejavy pánov na manažérskych stretnutiach vníma ako chýbajúcu efektivitu. Pre ňu je najlepšie hovoriť minimálne alebo vôbec. Dôvod? Vie, že sa tým celé stretnutie predĺži a ona si chce splniť čo najviac úloh v práci, aby si to nemusela ťahať domov kvôli povinnostiam a deťom. Doma chce byť naplno mamou. Stretnutia sa zbytočne predlžujú a pre ňu je to problém. Jej názor dokonca je, že preslovy niektorých pánov sú viac o potvrdení ich pozícií, či moci a sú málo informačne obohacujúce. Tento názor neviem s istotou potvrdiť, ale rečníckych manažérskych prejavov som za svoju 20 ročnú prax počula výrazne viac mužských, ako ženských. Možno táto časť bude zaváňať ľahkým feminizmom a dostávam teraz mužov do nevýhodnej pozície, čo nie je môj cieľ. Mojím cieľom je ponúknuť iný pohľad na tzv. “urozprávané ženy v manažérskych pozíciách” Poskytnem iný pohľad. Introvertní muži bývajú v pozíciách znevýhodnení a nie sú preto ani dobre hodnotení. Očakáva sa od nich, že by sa mali viac presadzovať, viac hovoriť, pretože si to ich pozícia vyžaduje. A tiež nie je tajomstvom, že extrovertov sa na vedúcich pozíciách objavuje výrazne viac. Prieskum Adama Granta z Univerzity v Pensylvánii dokonca hovorí o cca 90 % extrovertov v roli lídrov. Doplním k téme ešte jeden menší, vtipný postreh. Svetové líderstvo v dĺžke rečníckych prejavov podľa spoločnosti Ranker vedú na prvých 10 pozíciách muži. Objavujú sa tam mená ako Fidel Castro, Goebbels, Gándhí a iní… Ženy sa v tomto rebríčku neobjavujú vôbec. Kto vie, čím to je?
5. Mýtus: Ženy sú multifunkčné! Robia viac činností naraz.
Ženy šéfky sú pri preberaní líderskej pozície veľmi často ešte aj v roli špecialistky a tento multifunkčný prerod trvá dlhšie, ako by si zaslúžili. Multifunkčnosť ako téma spôsobu práce už bola našťastie toľko krát spochybnená, že aj keď sa táto výnimočná schopnosť priraďuje ženám, nebudeme sa tváriť, že je to mýtus pravdivý. Príliš veľa činností a zameranie pozornosti na veľa podnetov spôsobuje rýchlejšiu vyčerpanosť. A je úplne jedno, či ide o muža alebo ženu. Pozornosť človeka má totiž svoje limity. Mozog selektuje, ktoré informácie spracuje, ktoré uchová, na ktoré zareaguje a nakoľko súčasné výsledky výskumov neurovied hovoria o tom, že krátkodobá pamäť udrží informácie v priemere len 30 sekúnd a je obmedzená len na 4 až 5 položiek, ktoré vníma – je preto viac ako jasné, že multifunkčnosť je mýtus.
To, že ženy dokážu robiť veľa vecí naraz a všetky vykonávajú v dostatočnej kvalite nie je pravda. Práve naopak, multitasking nefunguje, ale spôsobuje chybovosť a poruchy pozornosti. Dá sa predpokladať, že čím viac je činností, na ktoré sa zameriavame, tým menej ich vykonávame v plnej kvalite. To, že sa to ženy snažia robiť, pretože majú pocit, že sa to od nich očakáva vytvorili znova sociálne zvyky a rodové presvedčenia. Kládli na ženy, ale samozrejme aj na mužov neprimerané nároky. Žeby nám naše obľúbené slovenské príslovie “žena má byť aj do koča, aj do voza” zanechalo nejaké neželané dedičstvo? Kde sa zobrala tá snaha súčasných žien, byť za šikovnú, krásnu, múdru, milú, priateľskú, pracovitú, skromnú… a… x krásnych prídavných mien, ktoré ženy niekedy viac strašia, ako im pomáhajú. Muži radi priznávajú, že multifunkční nie sú a nechcú byť! Že dokážu robiť len jednu vec a poriadne. Avšak v iných smeroch chcú používať ženské princípy. Dokonca sa stalo populárnym, že sa úspešní muži chvália tým, že používajú vo svojej manažérskej práci ženský princíp. Jedného som sa raz spýtala, čo to konkrétne podľa neho je? Hľadali sme odpoveď dlho… Je to ale celkom dobre zarábajúca biznisová téma. Pamätám si jedného šikovného pána, ktorý v ružovej košeli na veľkej konferencii nonšalantným spôsobom popisoval, ako sa prvý krát rozplakal pred zamestnancami, že niečo nezvládol. A ako pochopil, ako funguje ženský princíp, ako to začal zavádzať vo svojej firme…? Neviem, či ma prekvapila tá voľne vlajúca ružová košeľa alebo závan prudkej manipulácie, ale mal u veľa dám dlhotrvajúci potlesk a slovné ovácie cez prestávku tiež akosi neutíchali. Trocha som sa zamyslela. Keby sa niektorá dáma objavila na pódiu v šedom obleku a popisovala, s akým úspechom musela vo vedení tímu použiť mužský princíp a ako prišla konečne na to, čo to je? Čo myslíte? Koľko fanúšikov by v publiku získala? Dovolím si tvrdiť, že o “máličko” menej.
3 sumárne závery k vyššie spomínaným mýtom:
- Mýty sa v čase menia podľa toho, ako sa menia potreby spoločnosti a doby!
- Kritické myslenie nám môže pomôcť zaužívané mýty kolujúce v spoločnosti overiť, než niečo prijmem za “pravdu” hodnú šírenia.
- Svet potrebuje ako mužov, tak aj ženy. Využívať potenciál a možnosti oboch pohlaví potrebuje celý svet. Rovnováha vzniká aj na základe pestrosti.
Na záver využijem inšpiratívny výrok Marylin Monroe, ktorá raz povedala: „Nevadí mi byť v mužskom svete, pokiaľ v ňom môžem byť ženou!“. Aj keď nebola líderkou, ale veľmi zraniteľnou speváčkou a herečkou, jej myšlienka sa mi zdá práve v tejto téme veľmi inšpiratívna. Biznisový svet je ešte stále vo veľkej miere svetom mužským. A vedela by som z vlastného života rozprávať príbehy, prečo tomu tak je…
Napriek tomu.
Dámy, zostaňte ženami v mužskom svete! Všetci zúčastnení okolo Vás to ocenia!
Vaša Ľuba
Najnovšie komentáre