Realizácia koučingových stretnutí

Späť na Rozvojové tréningové programy

Hlavný cieľ koučingu

Maximálne využitie potenciálu človeka a dosiahnutie spokojnosti                     a úspechu v práci aj živote.

Koučovacia škola, z ktorej pri svojej práci vychádzam má jasné zameranie na riešenie rozvojovej situácie pre koučovaného v kontexte jeho vlastných preferencií a osobných cieľov.

Ide o školu Solution focused (SF prístup) – model krátkeho a účinného koučovania, zameraného na riešenie.

V tomto smere je koučing definovaný a vedený ako proces alebo rozhovor postavený na exaktnom základe, v ktorom je zámerom

  • pomenovanie vlastného cieľa a riešení u klienta. Tento zámer je podporovaný cez štruktúrovane a cielene vedený rozhovor medzi koučovaným a koučom.
  • je to tiež forma podpory klienta pri hľadaní ciest k riešeniu a dosahovaniu cieľov zameraných na prítomnosť a budúcnosť (osobných alebo pracovných)
  • podporuje nadšenie a motiváciu k rozvojovým zmenám
  • v celom procese sa prihliada na podmienku budovania pozitívneho vzťahu koučovaného samého k sebe
  • je stavaný predovšetkým na princípe vytvárania pozitívne zameraných a konkrétne uchopiteľných riešení

Základné predpoklady celého procesu sú:

  • vzájomný súlad medzi koučovaným a koučom
  • vzájomná dôvera
  • ich obojastranná vzájomná akceptácia (nielen ľudská, ale aj profesionálna)
  • a akceptovanie pravidiel procesu nastaveného medzi koučom a koučovaným.

Praxou overený a navrhovaný postup:

  1. Prvé zoznamovacie nedotované stretnutie medzi koučom a koučovaným, ktoré vedie k možnému vzájomnému súladu alebo výberu iného kouča. Koučovaný má právo položiť otázky koučovi, ktoré mu umožnia sa rozhodnúť, či je toto pre neho správny kouč a či môžu byť v súlade s princípmi, na ktorých sa obaja dohodnú.
  2. Prvá fáza - min. 7 max.12 koučovacích stretnutí s trvaním od 60 min. do maximálne 90 min. Len striktné 60 minútové stretnutia obmedzujú možnosť ísťkoučovanému do hĺbky a sústrediť sa na vlastnú podstatu riešení.
  3. Aplikácia riešení - najdôležitejšia súčasť v koučovacom procese sa deje medzi stretnutiami a to práca na vlastných rozvojových aktivitách a riešeniach, ktoré si počas koučovacieho stretnutia koučovaný zadefinuje.
  4. Prestávka a práca na vlastných rozvojových cieľoch - úspešný proces koučingu by z môjho pohľadu mal naštartovať procesy samostatnej potreby zmeny a rozvoja u koučovaného nezávisle na ďaľšom sprevádzaní.
  5. Časový odstup - ideálne 3 až 5 mesiacov medzi koučovacími stretnutiami. Možnosť si zistiť, preveriť alebo zmerať (vhodne zvoleným nástrojom), ako sa koučovaný vo svojich oblastiach posunul.
  6. Druhá fáza - následne, ak to koučovaný očakáva a zvolí si to ako cestu - možnosť vrátiť sa naspäť na niekoľko presne dohodnutých koučovacích stretnutí, kde si pomenuje nové osobnostné rozvojové ciele do ďalšej budúcnosti.

Z opakovaného mechanizmu sprevádzania vzniká návyk v samostatnosti byť sám sebe vhodným koučom a partnerom pre rozoznávanie vlastných potrieb rozvoja.

 

Kľúčom je následné vytváranie a upevňovanie pozitívne rozvojových návykov u koučovaného.